,,Hej! Prestaň už konečne zízať do toho ohňa Mia a odpovedaj!“ ,,Čo?“ potriasla som hlavou a vrátila sa späť do prítomnosti. Hej, pravda. Dnes mám 15 a spolu S Peťou na mojej záhrade opekáme. Niečo sa ma pýtala kým ja som zhypnotizovane pozerala do ohňa. ,,Sorry nepočúvala som ťa…“ ,,Ja viem! Ach… Niekedy si divná. Čo vidíš V tom ohni?“ ,,Jednorožce“ odfrkla som. Nemá zmysel jej vysvetľovať že ma tie plamene fascinujú. Videla som že ide znova niečo povedať, tak som ju predbehla. ,,Už stačí blondínka. Čo si to vlastne chcela?“ videla som že sa nadula pri tom oslovení. Uškrnula