Na ďalší deň skoro ráno mnou zatriasli dve mocné ruky. „Vstávaj, lemra!“ zakričal mi do tváre Vlado. Rozviazal mi ruky aj nohy, schmatol za ruky a vyviedol von pred chatku. Tam sme prišli k malej studničke z kamenných tehál. „V studni je voda. Nalej ju do lavora a vyper oblečenie.“ rozkázal a ukázal na drevený lavor pred studňou. „Potom ho prevesíš cez strom. Samo, ty ju kontroluj.“ Samo prikývol, sadol si na zem a oprel sa o stenu chatky. Všimla som si, že má za opaskom zbraň a tak som si povedala, že sa o nič nepokúsim. Na boku studne

Cesta späť bola príšerná. Vlado ma celý čas pevne a bolestivo držal za lakeť. „To si si fakt myslela, že utečieš ?“ spýtal sa posmešne. „Si len hlúpe, naivné decko. Spravila si fakt chybu ! Toto si vážne prehnala a budeš to ľutovať!“ Chcela som mu nato niečo povedať ale vyšiel zo mňa len plač. Slzy mi tiekli prúdom a nijak som to nevedela zastaviť. „Teraz si tu môžeš plakať jak chceš!“ zakričal Vlado. „Ale vlastne, za jedno ti ďakujem. Dlho som nezažil ten perfektný pocit, keď niekoho zabiješ. A ten najlepší bude, keď zabijem teba !“ „Si odporný vrah!“

„Ako sa voláš ?“ opýtal sa ma ten blondiak, keď sme už boli na ceste k potôčiku. „Maťa.“ odpovedala som. „A ty ?“ „Ja som Paťo.“ To sme už dorazili k potôčiku. Bol to len kúsok od ich stanu. Do dlaní som si nabrala vodu a opláchla si tvár. Voda, ktorá mi z nej stiekla mala červený odtieň. Oplachovala som si tvár dovtedy, kým ten odtieň nezmizol. Potom som si opláchla aj ruky a nohy. „Naozaj je to pravda?“ opýtal sa Paťo. „Ten únos, hovoríš pravdu ?“ „Áno.“ prosebne som sa na neho pozrela. „Prosím, ver mi aspoň ty. Už

Hlasy sa približovali a počula som aj smiech. Boli to mužské hlasy, ale keď boli bližšie, odľahlo mi. Samo ani Vlado to nie sú. Ich hlasy by som spoznala. Spoza stromov sa vynorila trojica chalanov. Prvý mal blond vlasy a krásny úsmev. Druhý bol trocha pri sebe a ten tretí mal čierne vlasy a tmavšiu pleť. Už zdiaľky na ňom bolo vidieť, že si o sebe myslí veľa. Ten tmavý zamieril k taškám a začal sa v jednej hrabať. „Doriti aj s tebou, Rasťo !“ zakričal na toho bucľatého. „Musel si mi zožrať tú žemľu ?“ „Ja som ti ju