Na ďalší deň skoro ráno mnou zatriasli dve mocné ruky. „Vstávaj, lemra!“ zakričal mi do tváre Vlado. Rozviazal mi ruky aj nohy, schmatol za ruky

Cesta späť bola príšerná. Vlado ma celý čas pevne a bolestivo držal za lakeť. „To si si fakt myslela, že utečieš ?“ spýtal sa posmešne.

„Ako sa voláš ?“ opýtal sa ma ten blondiak, keď sme už boli na ceste k potôčiku. „Maťa.“ odpovedala som. „A ty ?“ „Ja som

Hlasy sa približovali a počula som aj smiech. Boli to mužské hlasy, ale keď boli bližšie, odľahlo mi. Samo ani Vlado to nie sú. Ich