

Vrelá odplata… (1.)
Tik-tak. Nepríjemné ticho prerušoval hlasný tikot hodín. Okrem ručičky obiehajúcej kruh a môjho uboleného srdca, ktoré bubnovalo o hrudný kôš, v celej miestnosti bolo mŕtve prázdno. Schytila som okraje porcelánu a ponorila hlavu pod chladnú vodu. Verila som, že schovaná pred svetom pod čírou vodou uniknem aj pred tým strašným pocitom, ktorý ma spaľoval zvnútra každým dňom viac. No bola som na veľkom omyle. Srdce mi v ušiach búšilo omnoho hlasnejšie ako predtým. Už to bolo na nevydržanie. Akoby mi ho niekto bezcitne schmatol do ruky a drvivou silou zatlačil, cítim len pomaly stekajúcu krv vnútri môjho tela. Nie! Nedovolím,