V  zajatí života a smrti
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 1

Tento príbeh je kapitola 1 z 4 v knihe Stopy minulosti

Na dvere školy konečne zaklopali vytúžené sviatky a skupinka posledných deciek v škole bola oficiálne prepustená z mučivého poobedného vyučovania. Všetci sa rozbehli rôznymi smermi zapíjať zaslúžené voľno, teda až na dve dievčatá, ktoré spoločnosť odsúdila skôr za trápne, než slušné a vyspelé. „Bože, tie hodiny snáď tikali viac ako mali. Čas sa tam vliekol slimačím tempom,“ posťažovala sa najlepšej kamarátke, vyťahujúc zips až po bradu, „bože, to je ale zima!“ „Ty si ale hundroš, buď rada, že sme konečne mohli odísť, veď sme tam mali tvrdnúť ešte vyše hodiny, nebyť toľkého nadšenie Bárovej z prázdnin.“ Neľútostná zima ich donútila pridať do kroku a tak zarozprávané

Čítať ďalej »
V  zajatí života a smrti
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 2

Tento príbeh je kapitola 2 z 4 v knihe Stopy minulosti

„Si už veľká slečna, prah dospelosti si čerstvo prekročila a preto si myslíme, že je načase, aby si sa dozvedela pravdu.“ Vážnosť situácie sa zväčšovala, napätie v miestnosti by sa dalo krájať, Eliška už od nervov takmer nevedela obsedieť. „O čo ide? Stalo sa niečo?“ „Zlatko, adoptovali sme si ťa,“ v predstavách to bolo jednoduchšie. Nakoniec to bol otec, kto vyslovil pravdu. Tak veľmi sa bál, že svoje malé dievčatko stratí navždy. Eliška však sedela ako obarená, bez slova, bez pohybu len zmätene pozerajúc do očí rodičov. „Ale… Prečo mi to hovoríte až teraz? Nechápem…“   „Chceli sme ti to povedať skôr, no

Čítať ďalej »
Stopy minulosti 3
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 3

Tento príbeh je kapitola 3 z 4 v knihe Stopy minulosti

„To nie je problém, no horšie je, čo povieme babám? My na prespávačku určite nemôžme ísť a očividne ty tiež nie,“ tak dlho už bola naplánovaná… „Musím si ešte niečo vybaviť a ako tak vidím, už budem musieť aj pomaly ísť, lebo čas sa mi kráti. Prepáč mi, nerada ťa tu nechávam samého,“ kým vyslovila myšlienku, už sa vzduchom posielala ospravedlňujúca sms správa. „Netráp sa, už sme to s Martinom zažili veľakrát,“ ako potvrdenie započuli nechutné zvuky zvracania, „ale čože sa stalo? Veď bežne bývaš vonku aj do pól jednej v noci.“ Hoci vedela, že mu môže dôverovať, nevedela či dokáže tie slová bude

Čítať ďalej »
Stopy minulosti 4
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 4

Tento príbeh je kapitola 4 z 4 v knihe Stopy minulosti

Krásny štebotavý spev otravných vtákov jej odlepili viečka od seba a donútili vytiahnuť päty z postele. Áno, dnes je ten deň s veľkým tučným D. Nervozita sa jej vpíjala do každej bunky tela, snažila sa ovládnuť jej myseľ. Čo bude potom? Chce to určite vedieť? Rýchlo zbehla dole, berúc schody po dvoch a bez ohľadu na raňajky sa s hlbokým povzbudzujúcim nádychom vybrala na cestu poznania pravdy. Celé to chcela mať čo najrýchlejšie za sebou, ako strhnúť náplasť, aby si to náhodou ešte nerozmyslela. Cesta ubehla za menej ako minútu, až takmer prosila hodiny na kolenách, aby trochu spomalili. So strachom v očiach stála pred veľkými

Čítať ďalej »