O láske-free
Ema

Mužský a ženský svet…

Milujem ženy a autá, motorky, mobily a počítače…A samozrejme, želám si, aby ženy milovali mňa. Je to nerovný boj , ktorý nedokážem vyhrať, takto to citoval jeden pán v autobuse, kde sa nedalo to nepočuť a prišla mi na um myšlienka  a tak skúsim jeho úvahu a myšlienku trošku rozpísať. Čas od času mi občas niekto povie, že by chcel byť na pár hodín, dní, týždňov tým druhým pohlavím. Niektoré, viac či menej zúfalé, reprezentantky krajšej časti ľudstva mi už par krát povedali, že by chceli byť chlapom furt a na furt. Je to naozaj až také také zlé? Je

Čítať ďalej »
O láske-free
Zita

Manžel ma podvádza…

……Môj manžel si myslím stál pred pred ťažkým rozhodnutím zostať so ženou, s ktorou to ako tak klape a dvoma deťmi, alebo ísť vášnivou, možno osudovou láskou zo strednej školy?   Vždy u neho rozum víťazil nad srdcom. Tvrdo pracoval na sebe, aby sa dostal tam, kde je teraz. Zakolísal sa len raz, pred dvadsiatimi rokmi, ale ustál to. Potom druhý raz, ale to sa mu už stalo osudným si myslím ja jeho manželka, ktorá mľčky sa prizerám ako ten môj manžel to cele dokope. A vždy v tom bola iná žena, a vždy po našom rozhovore som poľavila, asi

Čítať ďalej »
O láske-free
Ema

Kamarátky – alebo mrchy

  Kto je pravá kamarátka? tá, ktorá  ti pochváli účes, handry, tvoj outfit ? Ktorá počúva tvoje problémy, a už sa v v hlave teší, ako realitu upraví a pošle ďalej? Ktorá keď vie, že sa ti niekto páči dá aj obličku za to, aby ho dostala do postele? V akej zvrátenej dobe to žijeme, že takejto povieme kamarátka? Toto je mrcha, nie kamarátka. Kamarátka je tá, ktorá aj keď má na chate vlastné problémy, beží ti zopnúť vlasy, keď ti je zle. Ktorá keď ťa vidí plakať, najprv ťa objíme a potom ti dôkladne vyčistí žalúdok, pretože pre takého

Čítať ďalej »
Narodeniny
O láske-free
dada

Narodeniny

Knôty sviečok sa po strete s ohňom rozhoreli. Plápolajúci oheň sa týčil na vrchu čokoládovej torty, osvietil tváre skupine kamarátov. Jeden z ich rodiny práve vstupoval do kráľovstva dospelosti a oni chceli byť pri tom. Chceli na vlastné oči vidieť ako prekročí prah tých očakávaných dverí a zanechá za sebou ťarchu detstva. Všetky detinské myšlienky a detské strachy konečne povolili svoje chladné pazúre, proti toľkej sile nemali šancu. Vzdali sa. Vo vzduchu sa vznášala príjemná vôňa a falošný spev každého z nich. Nôtili rovnakú pieseň, avšak každý iným tónom. Hoci všednému človeku obďaleč by to pripadalo ako nezrozumiteľné kvílenie, no on im rozumel. Vedel, že sa snažia

Čítať ďalej »
Stopy minulosti 4
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 4

Tento príbeh je kapitola 4 z 4 v knihe Stopy minulosti

Krásny štebotavý spev otravných vtákov jej odlepili viečka od seba a donútili vytiahnuť päty z postele. Áno, dnes je ten deň s veľkým tučným D. Nervozita sa jej vpíjala do každej bunky tela, snažila sa ovládnuť jej myseľ. Čo bude potom? Chce to určite vedieť? Rýchlo zbehla dole, berúc schody po dvoch a bez ohľadu na raňajky sa s hlbokým povzbudzujúcim nádychom vybrala na cestu poznania pravdy. Celé to chcela mať čo najrýchlejšie za sebou, ako strhnúť náplasť, aby si to náhodou ešte nerozmyslela. Cesta ubehla za menej ako minútu, až takmer prosila hodiny na kolenách, aby trochu spomalili. So strachom v očiach stála pred veľkými

Čítať ďalej »
Stopy minulosti 3
"Free obsah"
dada

Stopy minulosti 3

Tento príbeh je kapitola 3 z 4 v knihe Stopy minulosti

„To nie je problém, no horšie je, čo povieme babám? My na prespávačku určite nemôžme ísť a očividne ty tiež nie,“ tak dlho už bola naplánovaná… „Musím si ešte niečo vybaviť a ako tak vidím, už budem musieť aj pomaly ísť, lebo čas sa mi kráti. Prepáč mi, nerada ťa tu nechávam samého,“ kým vyslovila myšlienku, už sa vzduchom posielala ospravedlňujúca sms správa. „Netráp sa, už sme to s Martinom zažili veľakrát,“ ako potvrdenie započuli nechutné zvuky zvracania, „ale čože sa stalo? Veď bežne bývaš vonku aj do pól jednej v noci.“ Hoci vedela, že mu môže dôverovať, nevedela či dokáže tie slová bude

Čítať ďalej »
V  zajatí života a smrti
O rodine-free
dada

Stopy minulosti 2

Tento príbeh je kapitola 2 z 4 v knihe Stopy minulosti

„Si už veľká slečna, prah dospelosti si čerstvo prekročila a preto si myslíme, že je načase, aby si sa dozvedela pravdu.“ Vážnosť situácie sa zväčšovala, napätie v miestnosti by sa dalo krájať, Eliška už od nervov takmer nevedela obsedieť. „O čo ide? Stalo sa niečo?“ „Zlatko, adoptovali sme si ťa,“ v predstavách to bolo jednoduchšie. Nakoniec to bol otec, kto vyslovil pravdu. Tak veľmi sa bál, že svoje malé dievčatko stratí navždy. Eliška však sedela ako obarená, bez slova, bez pohybu len zmätene pozerajúc do očí rodičov. „Ale… Prečo mi to hovoríte až teraz? Nechápem…“   „Chceli sme ti to povedať skôr, no

Čítať ďalej »