Kto si, keď si so mnou? Kto si, keď brázdiš ulice? A kto nie si? Sú tvoje slová „ty“? Či len smejú sa činom? Si to, v čom si odetý, či najprv ťa musím opiť vínom? Pohľad jedno vraví, ústa druhé povedali, a ruky aj tak zvierajú moju dlaň. Aspoň sa bráň! Ty len nemo hľadíš, a ja neviem, ktorým smerom letí tvoja myšlienka, …kam… …a tak odchádzam… Že nechceš byť sám? Neskoro. Ak chceš byť nemý hlavolam, a vyvolávať otázky, nemusím ťa vídať, stačia obrázky…   Ha ne taze mi, oke fane tu, zri Surrealitu havraniu, kolotoč dejín, na stole pitva, čo humorom, iróniou

Proste ja. Keď som sa pozeral von cez okno vlaku, uvidel som niečo čo sa podobá maku. Veľa čiernych bodiek, ktoré sa presipávajú do tmavých ulyčiek. Tak sledujem každú jednu z nich, ako keby som mal si vybrať pár ich. Ale z vlaku som ja vystúpyl, a bodky som na ľudí zmenil. A tam vydím oči mnohé, ktoré hovoria aké majú srdce krehké. Či je labylné, či láskavé alebo pevné, každé sa rozplakať dá to je isté. Či od smútku a či smiechu, záleží od nášho mechu. Ten mech je naše srdce, plné, krásne možno zhnité vajce. No horme každý

Vydal som sa na cestu s nejasným koncom, nikto nevie čo bude nasledovať a čo bude potom. Je to cesta kde premôžem sa, premôžem osobnosť čo proti mne vspiera sa. Zanechám to tam a budem tým, čo chcem byť ja a nie to čo chceš ty. Zmením telo výraz tváre, no srdce bude stále také dobré, nespútané. Niekto múdry povedal, že cesta kcieľu je cesta plná jám a skál. Cestu svoju som hneď prerušiť musel, priateľa priateľa nebolo, vo vzduchu som sám vysel. Tak už len tréning ostal, meniť telo a výzor som musel sám. Ale neľutujem to aspoň viem,

Bol jeden básnik no námet nemal, tak chodil po svete a ho hľadal. Veľa míľ nachodil až zistil, že v hľadaní sa mýlil. Hľadal všade no nie tam, kde bol jeho domov, jeho srdca chrám. A tak došiel až tam kde ho radi majú, kde mu pomoc neodmietajú. Sadol za stôl zobral pero, a začal písať slová jeho. A tak písal ako rástol, o priateľoch a oblakoch. Ďalší riadok patril rodine, jeho otcovi a mame. Išiel postupne na bratov a sestri, ich dobrodružné spolucesty. A tak prišiel na svoju lásku, ktorú opísal az do zrnka podrobného piesku. Bol to začiatok