„To si jej fakt povedal ?“ opýtala som sa a vybuchla do smiechu. Práve sme boli s tatkom na ceste domov a dojedali posledné zvyšky

Pomaly som rozleptala oči a hneď nato pocítila tupú bolesť v nohe. Sedela som v aute, ktoré bolo tak zdeformované, že sa už autom ani

Ráno som sa zobudila nato, ako mnou niekto myká. „No zobuď sa už, lemra!“ zahučal mi do ucha Vlado. „Dnes budeš chodiť už sama.“ Nedokázala

Dvere sa otvorili a dnu vošiel Vlado. Predo mňa položil suchý krajec chleba a pohár vody. Netušila som, odkiaľ majú jedlo ale domyslela som si,

Ráno som sa zobudila na slnečné lúče, ktoré cez okno svietili do izby. Samo aj Vlado ešte spali a chrápali ako starí drevorubači. Skúsila som

Bola úplná tma a ja som si ledva videla pod nohy. Okrem toho ma príšerne bolela noha, čo môj beh veľmi spomalovalo. No ja som

Hlasy sa približovali a počula som aj smiech. Boli to mužské hlasy, ale keď boli bližšie, odľahlo mi. Samo ani Vlado to nie sú. Ich

„Ako sa voláš ?“ opýtal sa ma ten blondiak, keď sme už boli na ceste k potôčiku. „Maťa.“ odpovedala som. „A ty ?“ „Ja som

Cesta späť bola príšerná. Vlado ma celý čas pevne a bolestivo držal za lakeť. „To si si fakt myslela, že utečieš ?“ spýtal sa posmešne.