Ľútosť
Keby som nežila, nebolo by sa to stalo. Všetko som pokazila, už len ticho mi ostalo. Ja ale žijem, a čo sa malo stať sa
Keby som nežila, nebolo by sa to stalo. Všetko som pokazila, už len ticho mi ostalo. Ja ale žijem, a čo sa malo stať sa
Odvaha, ambície a pokazený život ju priviedli tam kde teraz bola. S lukom prehodeným cez plece pomaly kráčala dlhou chodbou. Nie, nebola indiánka ani neutiekla
Náhle sa prebrala uprostred noci, rýchlo dýchala a utierala si spotené čelo. Prebral ju zlý sen, alebo skôr nočná mora. No iná ako tie predtým,
Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm…asi áno. Nie, že by bola bezcitná
Spoločne s Lolou sme sedeli na kopci nad Myjavou. Zahľadela som sa do diaľky a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. „Takže ťa včera opäť raz čakal? On
„Je to veľká príležitosť.” Zdôrazňovala Klára a nervózne sa pohojdávala na stoličke. Jej výraz tváre bol až príliš čitateľný. Čakala na moju odpoveď už vyše
Kráčam po ceste. V ruke mám mobil. Premýšľam čo dnes robiť. Zrazu mi cinkne mobil. Pozriem sa naň. Píše mi Lukáš kamarát. Už vstupujem do
Adam, mladý muž ktorý pracuje ako pracovník laboratória, ako vždy prišiel do práce. Vošiel do budovy a išiel rovno na svoje miesto. Prechádzal dlhou chodbou,