| Online Komunita
Tento portál slúži na na prezentáciu seba samého, na online prezentáciu vašich digitálnych zručností, pod názvom Predaj svoj príbeh je myslené „Predaj samého seba„.
Čo u nás môžte?
Portál umožňuje jednotlivých autorov finančne podporiť.
Snažíme sa vytvoriť komunitu ľudí , ktorí radi píšu, radi čítajú, radi sa prezentujú, sú digitálne zruční a preto je tu možnosť sebarealizácie pre všetkých, vyžaduje sa len registrácia. Registrovaní užívatelia môžu spolu komunikovať, vytvárať skupiny, zdieľať zaujímavosti na časovej osi.
Zaregistruj sa a a ukáž, čo dokážeš.
Spoločne s Lolou sme sedeli na kopci nad Myjavou. Zahľadela som sa do diaľky a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. „Takže ťa včera opäť raz čakal? On si to nedá vysvetliť, že
„Je to veľká príležitosť.“ Zdôrazňovala Klára a nervózne sa pohojdávala na stoličke. Jej výraz tváre bol až príliš čitateľný. Čakala na moju odpoveď už vyše týždňa, ale ja som si
Kráčam po ceste. V ruke mám mobil. Premýšľam čo dnes robiť. Zrazu mi cinkne mobil. Pozriem sa naň. Píše mi Lukáš kamarát. Už vstupujem do školy tak, že na jeho
Ďalší deň je za dverami. Pomyslel som si, keď som ráno otvoril oči. Sadol som si a pozrel na hodinky. 5:30. Asi si zabehnem do parku. Ako som si zaumienil
Husté čierne vlasy si sťažka prehrabla roztrasenou rukou. Z očí jej neprestajne tiekli vodopády sĺz, ktoré zmáčali jej obľúbené letné šaty. Aj keď kalendár ukazoval práve začiatok leta, jej srdce neskákalo
Vydal som sa na cestu s nejasným koncom, nikto nevie čo bude nasledovať a čo bude potom. Je to cesta kde premôžem sa, premôžem osobnosť čo proti mne vspiera sa.
Chcel by som vložiť vianočnú atmosféru do pohára a môcť z neho vyberať každý mesiac po troške. Hustá para, mierne stúpala z červených pohároch položených na stole, v ktorých mali
Bližšie k dotyku – 2.kapitola A čas bežal. A my sme odrazu začali kráčať oproti sebe. Stupňovala sa naša komunikácia. Začali sme do správ písať slová, ktoré dávali jasne najavo
Bol raz jeden… a teraz? Ale áno, je tu stále. A čoskoro príde. Stačí tomu len veriť. „Drahá Beth, dovoľujem si ťa pozvať stráviť Vianoce do môjho domu v Johnsonville.
Bum, bum. Už tu predsa ležím tak dlho a ten otravný zvuk mi stále znie v ušiach. Nemalo by to už dávno prestať? Si tak zbabelá! Dobre vieš, že sa
Zamyslite sa Včera som sa registroval na tejto stránke čisto zo zvedavosti. Zopár textov som publikoval taktiež na blog.sme.sk. Moja skúsenosť však je, že (a teraz tým nechcem nikoho uraziť)
Stará mama prudko rozrazila dvere, ktoré nemilosrdne rozbili stenu ostrou kľučkou. „Lucia! Si tu zahrabaná snáď celú večnosť! Fuj, tvoj vlastný dych sa vznáša všade vôkol.“ Podišla k oknu a dokorán ho
