Malo to tak byť
Kráčam po ceste. V ruke mám mobil. Premýšľam čo dnes robiť. Zrazu mi cinkne mobil. Pozriem sa naň. Píše mi Lukáš kamarát. Už vstupujem do školy tak, že na jeho
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Tento portál slúži na na prezentáciu seba samého, na online prezentáciu vašich digitálnych zručností, pod názvom Predaj svoj príbeh je myslené „Predaj samého seba„.
Čo u nás môžte?
Portál umožňuje jednotlivých autorov finančne podporiť.
Snažíme sa vytvoriť komunitu ľudí , ktorí radi píšu, radi čítajú, radi sa prezentujú, sú digitálne zruční a preto je tu možnosť sebarealizácie pre všetkých, vyžaduje sa len registrácia. Registrovaní užívatelia môžu spolu komunikovať, vytvárať skupiny, zdieľať zaujímavosti na časovej osi.
Zaregistruj sa a a ukáž, čo dokážeš.
Kráčam po ceste. V ruke mám mobil. Premýšľam čo dnes robiť. Zrazu mi cinkne mobil. Pozriem sa naň. Píše mi Lukáš kamarát. Už vstupujem do školy tak, že na jeho
Adam, mladý muž ktorý pracuje ako pracovník laboratória, ako vždy prišiel do práce. Vošiel do budovy a išiel rovno na svoje miesto. Prechádzal dlhou chodbou, došiel k veľkým dverám kde
Počuť ozývajúce sa výkriky bolesti pri zasedených úderoch. Seena, členka klanu Leoparda, súperila o život s dvoma zabijakmi z klanu Modlivky. Bola síce v nevíhode, no bola lepšie trenovaná. Zasadila
Priatelia, možno s troškou sarkazmu, ale medzi riadkami s krutou pravdou sa chcem s Vami hlboko sklamaný podeliť o zážitok z MS v hokeji. Ako určite viete, žijem v zahraničí,
Platený obsah Prihláste sa, aby ste mali prístup k obsahu.
Stalo sa Vám niekedy, že vás zastihla situácia keď ste sa jednoducho museli ozvať aj keď sa vás to netýkalo? Keď ste sa jednoducho museli vrátiť a povedať niečo na
Na ďalší deň skoro ráno mnou zatriasli dve mocné ruky. „Vstávaj, lemra!“ zakričal mi do tváre Vlado. Rozviazal mi ruky aj nohy, schmatol za ruky a vyviedol von pred chatku.
Bolo ich asi dvadsať. Zastavili na konci lesa. Všetci boli oblečený podobne ako ja. Čierne kožené nohavice, červené tričko a koženka. Síce boli asi šesťdesiat metrov od nás, videla som
,, Smútok z očí veselého človeka dokáže vyčítať len, ten kto ho skutočne miluje,, Krásne slnečné ránko na mňa žmurkalo cez záves a na tvári vráska, vyskočila som
Pamätám sa na to, ako mi ho vložili do rúk a ja som na neho pozerala a nevedela čo s ním. Žiadna emócia. Ani strach, ani radosť – nič. 7.
Pravé sviatky sú, ak máme pri sebe tých, čo nás ľúbia. „Mark“, zhlboka sa nadýchla a trasúcim hlasom povedala:“Mark je v nemocnici. Mal autonehodu. Na ceste sem, omylom zabočil do