,,Ona je… je… mŕ… mŕtva,“ sťažka zo seba vykoktala dievčina s ryšavými vlasmi. V momente ako si uvedomila, čo povedala stiahla svoju ruku za chrbát. ,,Mŕtva,“ zopakovala, ,,je mŕtva…“ Na svojej pehavej tvári, ktorá za iných okolností bola milá a nežná, vystrúhala hrôzostrašný výraz. Jej dych sa zrýchlil a krv jej začala tuhnúť v žilách. Mŕtva. Stále to opakovala. Dookola. Mŕtva. Je mŕtva. Svoj zrak, ktorý jej doteraz zúfalo behal zo strany na stranu, padol na nehybne ležiace sa telo. Mŕtva. Toto slovo sa jej odrážalo v ušiach ako ozvena. Každou sekundou malo čo raz väčšiu moc. Každým okamihom bolo reálnejšie. Pocítila ako ju ovial studený