Narodeniny (Psychopat 1)
Do smutného rána ma zobudilo pravidelné kvapkanie dažďa na parapetu okna. Rozospatým očkom som hodila po budíku na nočnom stolíku vedľa mojej pohodlnej, manželskej posteli,
Do smutného rána ma zobudilo pravidelné kvapkanie dažďa na parapetu okna. Rozospatým očkom som hodila po budíku na nočnom stolíku vedľa mojej pohodlnej, manželskej posteli,
Nieže by mňa príchod nového, mladého učiteľa nezaujímal..Len som sa snažila moc to neprežívať, aby som nebola z neho potom sklamaná. Áno, viem som moc
“Čau Luci, poď si rozbaliť darček!”, kričala na mňa nadšená mama z obývačky. Hneď som zabudla na zvláštneho učiteľa a s očakávaním som vstúpila do
Skús sa na neho pozrieť inými očami… môže to byť milý, slušný a dobrý človek. Neustále si to musím opakovať v hlave, aby som bola
8Au. Zobudila ma neskutočná bolesť na zápästí. Bola som silno priviazaná ku stoličke, nemohla som sa pohnúť. Pomaly som otvorila oči a nič som nevidela,
“Hana!!”, zobudila som sa na hlasný krik. Otvorila som oči a zastonala od bolesti, ktorá mi vystreľovala do krku, kvôli nepohodlnej polohe spánku. “Prines Lucii
Čím som si toto zaslúžila? Snažím sa byť dobrý človek, neubližovať ľuďom. Ach toto uvažovanie je zbytočné, nepomôže. Som tu ešte len druhý deň, no
Darček, ktorý mi bol darovaný zďaleka nebol v tomto dome jediný. Miestnosť osvetľovalo len chabé svetlo, no toto sa nedalo prehliadnuť. Police boli preplnené rôznymi
Hodnú chvíľu sme na seba mlčky hľadeli a po chvíľke ticha sa konečne odhodlala prehovoriť. “Vieš Lucia”, začala nesmelo s pohľadom zapichnutým do zeme, no