Dotyk – 1.kapitola Od chvíle čo pribehla ani neviem odkiaľ a vzrušeným hlasom povedala – Ahoj to som ja čo som ti poslala mail – od chvíle, keď namiesto toho, aby som sa stihol uistiť či má naozaj krásny zadok, som jej pozeral do hnedých oči a videl v nich to čo v očiach nemá len tak hocikto, od tej chvíle myslím na jedno jediné. Dotknúť sa jej. Smelo, bez zábran, bez zbytočných otázok a odpovedí, bez výčitiek, nežne a pritom žiadostivo. Dotknúť sa jej a nebáť sa že sa roztopí. Dotknúť sa jej a vedieť, že jej to bude

Bližšie k dotyku – 2.kapitola A čas bežal. A my sme odrazu začali kráčať oproti sebe. Stupňovala sa naša komunikácia. Začali sme do správ písať slová, ktoré dávali jasne najavo že túžime po jednom, stretnúť sa. Sami bez svedkov, bez zvedavých pohľadov. Začali sme si volať a rozprávať sa o veciach, ktoré by sme možno nepovedali ani najlepšiemu kamarátovi. Zaujímavé na tom bolo to, že sme sa vôbec nepoznali. Ak spočítame čas ktorý sme spolu strávili naživo tak by sa vošiel do jednej hodiny. Zvláštne. Teraz, keď píšem tieto riadky neviem čo robí a ani ma to nejako veľmi nezaujíma,

Anjel – 3.kapitola -Dobré ráno páni tréneri – s úškľabkom na tvári nás pozdravil asistent manažéra Laco . Niežeby som ho nemal rád, ale jeho raňajšie úškľabky v kancelárii som ozaj neznášal . – Prestaň sa škľabiť a vysyp čo máš na dnes – precedil som pomedzi zuby. – No ja už vidím dnešný výsledok. S tvojou náladou si mal zostať doma – opäť sa zaškľabil. – Počuj, keď vidím, ako sa každé ráno škľabíš ako primitív, ozaj to mojej nálade nepridáva . Jediné, čo ma zaujíma je, či máš dnes pre mňa ďalšieho človeka alebo nie. Som jeden krok

Vlašské orechy s medom – 4.kapitola Týždeň ubehol ako voda. Od pondelka až do piatku sa stále opakovala tá istá vec. Večer som išiel pred spaním za ňou a dal som jej pusu na dobrú noc. Nič viac, iba jeden malý bozk. A po pravde mi to stačilo. Bol som s tým spokojný. Bolo to také milé. Vedel som, že som si mohol dovoliť viac, ale na druhej strane som nato ani len nepomyslel. Bolo nám fajn. Vždy po splnení denných povinností sme sa išli prejsť a celý čas sme mlčali. Okrem dobrú noc sme ozaj nepovedali nič viac. A