Tajomstvo
Tmavohnedú schránku pred súkromným rodinným domom naplnila biela obálka. Staršia poštárka ju len pred malou chvíľou hodila do jej útrob. „Monika! Choď prosím ťa vybrať poštu!“, jej mama práve stála pri oke a varila, keď si všimla odchádzajúcu poštárku. Vysoké hnedovlasé dievča neochotne prevrátilo oči a s pomalým krokom sa pobrala ku schránke. Hoci jej krása neprevyšovala bežné dievčatá, jej belaso-modré oči a plné krvavé pery jej vždy pridali na kráse. Zakaždým, keď prechádzala okolo peknej baby, jej sebavedomie narazilo na dno. Jej dvierka jemne pootvorila a vytiahla malý list v peknej obálke s jej menom. Okrem nej sa však