Prebudil ma neľútostný chlad, ktorý sa mi drzo vkrádal pod perinu. Ticho som zastonala, s neochotu ju potiahla čo najvyššie a zamotala sa do nej od hlavy až po päty. Pod náporom únavy som opäť zatvorila oči. O nepatrnú chvíľku už vytvorené teplo bolo čoraz menej znesiteľné, tak som bola nútená vystrčiť ruku spod periny a nechať trochu chladu sa opäť dobyť ku mne. Netrvalo dlho a nie len teplo, ale aj vzduch ma začal dusiť, musela som dostať do pľúc kyslík. Vykukla som spod periny a plným dúškom sa nadýchla sviežeho vzduchu. Žmurkala som rozospatými očami, aby som si