„Hana!!“, zobudila som sa na hlasný krik. Otvorila som oči a zastonala od bolesti, ktorá mi vystreľovala do krku, kvôli nepohodlnej polohe spánku. „Prines Lucii raňajky! Čo na mňa pozeráš? Okamžite!“ Ten chlap nie je normálny. Jemne sa otvorili dvere, svetlo ma opäť oslepilo. Do vnútra vstúpila staršia, nízka, na pohľad milá pani, skromne oblečená, s čiernymi vlasmi zviazanými do drdolu a s pár vráskami na tvári. Položila predo mňa tácku s niekoľkými plátkami syra, chlebom a pohárom vody. Podišla bližšie, dala mi dole šatku z úst a rozviazala mi ruky. Vystrašene som sa na ňu pozrela a ona sa