Čím som si toto zaslúžila? Snažím sa byť dobrý človek, neubližovať ľuďom. Ach toto uvažovanie je zbytočné, nepomôže. Som tu ešte len druhý deň, no mám pocit akoby to boli mesiace. Dlhé, kruté mesiace… Čo len môže byť to prekvapenie? Bojím sa vyjsť zo sprchy. Ale čo, keď mi príde „oznámiť“, že sa príliš dlho sprchujem a dlho na mňa čaká, vtrhnutím do kúpelne a opätovným ťahaním do izby. Tentokrát by ho možno nezaujímalo ani to, že som vyzlečená, alebo práve naopak. Bože! Nevládzem už. S obrovskou beznádejou, s bolestivým plačom a pocitom osamelosti som si pomaly sadala na zem