Nový Učiteľ (Psychopat 2)

Tento príbeh je kapitola 2 z 12 v knihe Psychopat

Nieže by mňa príchod nového, mladého učiteľa nezaujímal..Len som sa snažila moc to neprežívať, aby som nebola z neho potom sklamaná. Áno, viem som moc precitlivená, no bohužiaľ. Teraz som si až vlastne uvedomila, že baby zabudli na moje narodeniny. Pchá nevadí, veď je to ako každý iný deň a naviac majú plnú hlavu nového učiteľa. „Cŕŕŕn“ je to tu, zvoní na hodinu a za chvíľu vkročí do triedy ten očakávaný profesor.

Všetky dievčatá nervózne sledujú dvere, keď v tom sa skutočne pohli. Dovnútra vstupuje vysoký, mladý, sympatický a pekný muž. Má hnedé, krátke, kučeravé vlasy a veľké, hnedé oči. Odhadujem vek tak okolo 25.

Pomalým krokom sa presunie ku katedre, položí si na ňu veci, priblíži sa k tabuli, berie do rúk kriedu a veľkými písmenami napíše ná tabuľu svoje priezvisko „White“. „Dobrý deň, moje meno je Josh White, aby ste neboli prekvapení mojím nezvyčajným menom, mám korene v Anglicku. A som váš nový učiteľ angličtiny. Vzhľadom na to, aké nešťastie postihlo vašu učiteľku Majorovú, nebolo iné východisko, dúfam, že si na seba čo najrýchlejšie zvykneme“, usmial sa a pokračoval.

„Teraz si aspoň ústne zistím ako ste zhruba na tom s vedomosťami angličtiny.“ Všetci začali byť nervózni a čakali koho nový učiteľ vyvolá prvého. „Ty tam vzadu v bielej mikine, ako sa voláš?“ ukázal rukou. „Patrik.“ „Okay, Patrik… so tell me, what’s your favourite food?“ „Pizza, i think…“. „Good, you!“ ukázal na dievča v prvej lavici. „What’s your favourite colour?“ „Green“,odpovedalo ustráchane dievča. „And the last question is… Who is your favourite singer? You!“ ukázal na mňa. Oči sa mu pri pohľade na mňa rozsvietili. „Shakira“. Ešte chvíľu ma s údivom pozoroval, cítila som ako mi stúpa červeň do líc. Potom si uvedomil čo vlastne robí a trochu sekavo odpovedal, „Okay.“ Otočil sa k celej triede a pokračoval, „zvyšok hodiny máte voľno“.

Nervózne som sa porozhliadala po triede či si zvláštny učiteľov pohľad všimol ešte niekto ďalší, no každý si robil svoje, či už sa hral na mobile, alebo sa potichu rozprávali. Trochu mi odľahlo. Žeby som si len namýšľala, kvôli jeho veľkému sexappealu? Ach spamätaj sa Lucia Leunerová! Je to tvoj učiteľ a určite ten pohľad nič neznamenal…

Zrazu bolo počuť zvonček na ukončenie hodiny a všetci sa nahrnuli k dverám. Rýchlo som si zbalila veci a keď som sa chcela otočiť, v tom ma zastavil. „Počkaj, ako sa voláš?“
„Ja? Lucia Leunerová.“ „Takže Lucia,baví ťa angličtina?“,povedal a znovu sa na mňa začal pozerať tým pohľadom. Strnula som a rýchlo som odpovedala,“áno, angličtina ma baví, no ospravedlňujem sa, už budem musieť ísť. Dovidenia.“ Rýchlym krokom som prešla k dverám a pri zatváraní som započula tiché odzdravenie.

Ako som si tak pomaličky vykračovala v daždivý deň s dáždnikom v ruke, začala som nad tým všetkým premýšľať.Veď čo by ten pohľad mal znamenať? Pripadal mi ako užastnutý a zvodný zároveň.Prečo takto vôbec premýšľam? Je to učiteľ a je odo mňa asi o päť rokov starší. Síce vzhľadom na to, že som už v treťom ročníku na strednej,mám už osemnásť tak to nieje také hrozné.Preboha o čom to točím? Stačí, musím prísť na iné myšlienky… narodeniny! Som zvedavá čo dostanem od našich a či si baby vôbec ešte spomenú.

Ani som sa nenazdala a ponorená v myšlienkach som sa ocitla pred bránou nášho domu.

Navigácia v knihe<< Narodeniny (Psychopat 1)Darček (Psychopat 3) >>