Viečka jej náhle oťaželi,
spánok mal čoraz väčšiu moc.
Tak dlho už s ním bojovala, noc čo noc.
Bála sa mu však podvoliť.
Dobre vedela, že jej ublíži a viac už svoju bolesť nebude schopná umlčať.
A ona zvíťazí…
Hodvábne šaty krvavej farby si ľahko pretiahla cez hlavu. Dávala pozor, aby si nepoškodila čerstvo natočené vlasy, ktoré sa perfektne hodili k priliehavej sukni.
Pomaly sa otočila a zostala zarazene pozerať pred seba. Zo zrkadla na ňu hľadelo pekné a sebavedomé dievča. Mykalo jej kútikmi úst, no ona ich zastavila.
Nechcela sa usmievať, lebo k dokonalému večeru jej chýbalo tak veľa. Sklopila zrak a smutne sa dotkla prázdneho zápästia. Žiadny kvietok. Ten, ktorý jej ho mal dať, dnes nemohol byť s ňou.
