„Ak láska topí ľad čo pani Zima vyčarila. Ak dá človek viac čo v sebe skrýva. Ak vládne všade ticho a počuť len praskať mráz. Padajúce vločky a v detských očiach je vidieť jas. Tak prišla doba, keď každý pre každého má pár prívetivých viet, pre ten zázrak Vianoce a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet!“  Všetci už sedeli na svojich miestach a nalievali si do pripravených pohárov nápoje.  „Prosím o pozornosť. Rada by som predniesla prípitok,“ cinkala príborovým nožom o sklenený pohár. Všetci sa ako na povel postavili a keď doznel otravný zvuk búchania kovu so sklom, babku už