Všetko vôkol stmavlo. Akoby sa do všetkého vtisol smútok. Aspoň mala pocit, že nie je jediná, kto v sebe dusí ten slizký a nevraživý pocit. Unavenú hlavu, plnú búrlivých myšlienok, oprela o chladné sklo auta. Svet za oknom sa hýbal. Hýbal sa príliš rýchlo na to, aby stihla rozoznať jednotlivé obrazy. Ani nevedela kam sa pozerá. Svoj pohľad sa snažila upierať kamsi do diaľky. V jasnom výhľade jej však niečo bránilo. Tmavé modré oči, ktoré ju ľahkosťou pierka hypnotizovali. Zdalo sa, že nevie odtrhnúť oči od nádherných zasnežených hôr, no ona bola uchvátená čímsi omnoho krajším. Opäť na tvrdú zem ju postavilo až nepatrný