Knôty sviečok sa po strete s ohňom rozhoreli. Plápolajúci oheň sa týčil na vrchu čokoládovej torty, osvietil tváre skupine kamarátov. Jeden z ich rodiny práve vstupoval do kráľovstva dospelosti a oni chceli byť pri tom. Chceli na vlastné oči vidieť ako prekročí prah tých očakávaných dverí a zanechá za sebou ťarchu detstva. Všetky detinské myšlienky a detské strachy konečne povolili svoje chladné pazúre, proti toľkej sile nemali šancu. Vzdali sa. Vo vzduchu sa vznášala príjemná vôňa a falošný spev každého z nich. Nôtili rovnakú pieseň, avšak každý iným tónom. Hoci všednému človeku obďaleč by to pripadalo ako nezrozumiteľné kvílenie, no on im rozumel. Vedel, že sa snažia