Je to melanchólia pominutosti čo ma drží pri zemi. Mne ako jednote ma to neťaží, lež ostatných na ktorých mi záleží to postihne tiež. Veľmi veľa ľudí radí, aby sme prežívali každý deň, akoby bol posledný. Každý si pod tým predstaví asi niečo iné. Niekoho to popoženie, aby trávil viac času v prírode, alebo prestal odkladať veci tak dlho odsúvané. No pre mňa to znamená uvedomenie si okamžiku a “bežných vecí”. Koľko vecí v živote beriem ako samozrejmosť, hoci často nevedomky. Keď počujem túto frázu vždy sa zahľadím na svoju rodinu, priateľov, dom. Keby som sa teraz dozvedela, že mám