Marko:
Slnko už vychádzalo a ja som len pozoroval Katy ako spí. Včera večer mi zaspala a ja som ju odniesol do izby. Na ten večer sa nedá zabudnúť. Keď vstala jej prvé slová boli „Čo sa stalo že si tu?“ Prišiel čas ťa oboznámiť s jedným veľmi dôležitým mužom. Povedal som: „Počuj, kym sa pridáš ku klanu, chcel by som ti povedať pár dôležitých vecí. Vodca klanu, je môj otec. Viem máš veľa otázok určite. Všetky ti zodpoviem keď prídeme späť. Z bezpečnosti ti musím dať na oči pásku. Pôjdeme do sýdla klanu. Tu v Bardejove je to neďaleko. Keď sa ťa niečo opýta, odpovedz to čo si naozaj myslíš. Neklam oničom, dobre?“ prikývla, takže som usúdil že pochopila ale nerozumie čo sa deje. Zaviazal som Katy oči a šiel s ňou do auta. Stálo rovno pred bránou. Za volantom sedel večne „bezstarostný“ Connor. Keď sme dorazili k základni ozval som sa k nemu. „Čo si bol odrazu celú cestu tak ticho?“ Connor nasadil kamennú tvár a povedal „Toto je dôležitý deň pre náš klan. Teraz naše detské súperenie počká“. Hneď ako dorozprával odkráčal skôr ako som mu mohol niečo povedať. Videl som na Katy zas ten spýtaví výraz. O Connorovi som nehovoril. Neveril by som mu ani nos medzi očami, pomyslel som si. Connor nás voviedol do vchodu, ale ďalej nás viedly muži v oranžových vestách. Boli to moji kamoši. Len už po tomto dni budú moji nepriatelia. Lebo Kejty si vyberie klan Leoparda. A ja pôjdem z ňou. Z vonku by ste videli len malú skromnú chatrč ale keď otvoríte dvere, hneď pred vami sú schody vedúce hlboko do podzemia. A tam sú naše izby, kuchyňa, tréningové zariadenie a predovšetkým majstrova komnata. Stený sú pevné, nadizajnované tak aby odolávali chladu a aby sme sa v lete nepiekli. Možno to vyzerá ako 100 rokov za opicami, ale všetko je to moderná architektúra. Veď sme v 21. Storočí. Vošli sme do komnaty. Boly tam pozapaľované vonné sviece. Samozrejme vetracie šachty sú vystavané vo všetkých miestnostiach. Tu som dal Katy šatku dole a Katy spadla sánka. No vždy si vedela zachovať chladnú hlavu. Aj teraz. Síce veľké chvíľkové prekvapenie, no vystriedal ho skúmavý pohľad. Došli sme do otcovej komnaty. Pred ostatnými som ho volal pane. Len v súkromí som ho volal otec. Katy sa zadívala do octcovích očí. Sú prenikavo hnedé. Dve studne. „Dobrý deň.“ povedala prvá Katy. „Ak tebe.“ odpovedal, „takže ty si Katy.“
„Áno, som to ja.“
„Tvoji rodičia boli veľký ľudia. Príjmi mojú sústrasť ako malé odyčenie za hanbu aku spravili moji ľudia.“
„Ďakujem Vám, a cením si vašej snahy.“
Otec sa len milo usmial, a pokračoval:
„Chceš vstúpiť do nášho klanu?“
„Čo od toho môžem očakávať?“
Táto odpoveď ma zaskočila. Tak odvážna…
„Máš 100% ochranu našich ľudí. No vyžadujeme lojálnosť, a uchovanie tajomstva o týchto záležitostiach.“
„Aha. Mám nejaký čas na rozmyslenie?“
„Koľko času len chceš.“
„Dobre. Ďakujem.“
Povedala mierne sa uklonila, a dvaja muži vo vestách nás vyviedly von. Vedel som že otec o tej süstrasti, a o tej hanbe klamal. Nebolo mu ich ľúto. A od Katy som take smelé odpovede nečakal. Tak ešte jedna stretávka. Ale teraz pešo. Totiž ju beriem za klanom Leoparda. Za hotelom v pravo a potom rovno… Sakra zavolám Sare. Vyšli sme von a ja som sa vyhovoril na wc. Samozrejme som išiel volať Sare. Vytočil som jej číslo:
„Haló, Sara?“
„Áno?“
„Tu Marko. Kade sa ide do sýdla?“
„Aaach. Vieš čo? Prďďte za hotel Siena, a tam vás počkám.“
„Dobre. Vďaka.“
A položila. Ešte že mám spojku. Pomyslel som si, a vyšiel som za Katy.
„Poď. Prejdeme sa k Siene.“
„Veď to je na druhej strane mesta.“
„Taxi služba funguje našťastie.“
Povedal som,
„Katy neboj. Všetko v praví čas vysvetlím.“
„A kedy to bude. Som tak zmetená. Už neviem čo ďalďie od teba môżem očakävať. Potrebujem vysvetlenie.“
Tak na mňa prosebne pozerala, až som sa rozhodol zobrať ju do parku
A tam všetko povysvetľovať.
„Tak dobre pôjdeme do parku, a tam ti všetko vysvetlím.“
Keď sme boli od parku pár minút pešo, taxi sme nevolali. Len som odbehol aby som to oznámil Sare. Vravela že pošle tam jedného, dvoch ľudí.
Prišli sme do parku, kde na nás tý dvaja ľudia čakali. Jedenéhi z nich som nepoznal, a druhá bola Sara.
„Takže pýtaj sa. My 3 sme tu aby sme ti odpovedali.“
Vyhlásila Sara.
„Prečo klany vedú vojnu?“
„Siaha to až do dávnej hystórie Číny. Jeden človek našiel prastarú zbraň. No pár ľudí chcelo tú zbraň získať. Tak založili klany, a tie klany súperia po svete.“
„Ako si mám správne vybrať?“
„To záleží na tebe. Klan Modlivky ti ponúka síce 100% ochranu, ale zaväzuje ťa sľub mlčanlivosti. Klan Leparda ti nezaručuje až takú ochranu ostatných, ale máš oveľa viac voľnosti. Na misie chodíš väčšinou dobrovoľne. A vždy sa nájdu taký ktorý ich zoberú. No niekedy sú povinné.“
Toto vravela Sára. Tušil som že ďalej tu bude rad na mne. Ale o tom rozhodovala Katyna otázka.
„Aky je tvoj otec?“
Teraz spozornela aj Sara. Ten tretí stál obďaleč, a dával pozor, aby niekto nepočúval.
„Môj otec je, celkom dobrý. Dovolím si povedať že najrozumnejší vodca Modlivky zatiaľ. Sporom otvoreným sa znaží vyhýbať. A ak nejaké vzniknú, tak často politické. No keďže sú to vojny klanov, ozbrojené konflikty sú. Ale veľmi zriedkavo. A aj keď sa niečo zomelie, porazený odchádza z maximálne zlomenou rukou. Nikdy nikoho sa nezabíjalo. Až tvojich rodičov. Preto to u oboch klanoch vyvolalo nepokoj a znechutenie.“
„Čo sa odomňa očakáva?“
Tentoraz odpovedala prvá Sára.
„Od teba sa očakáva výber, ktorý tebe bude pasovať. Ale keď sa niekde pridáš, očakáva sa že budeš verná klanu.“
„Keď ťa budú chcieť prijať, ak ty budeš chcieť nastúpiť budeš musieť prejsť skúškou. Každému dávajú skúš takú, aby preverila dostatočne jeho schopnosti.“
„To je asi všetko. Nemám nič viac. Môžete nás nechať s Markom osamote?“
„Určite. Tak sa lúčim a idem sa ďalej túlať. Čaute.“
„Ahoj.“
Povedali sme naraz a už sa poberala preč. Čo myslím mňa a Katy zarazilo, chytila za ruku toho chlapa, a išla ďalej.
„Tak, Katy ako sa rozhodneš?“
| Online Komunita
