- Prvý deň
Prvý školský deň je pre mňa asi ten najhorší deň v roku. Po dvoch mesiacoch užívania si slobody, slnka a vrážd sa vrátiť opäť do toho kolobehu povinností, somarín a najmä opäť stretávať tie nechutné tváre spolužiakov. Des.
Nikdy som v škole nemala veľa kamarátov a ani mi nechýbali. Cez prestávky som len tak sedela a pozerala von oknom, a to isté plánujem robiť aj tento rok. Ešte že je to už tretí ročník. Už len jeden a mám strednú z krku, potom si môžem robiť čo chcem, možno odídem z domu, alebo zostanem s ockom. Navždy.
Nemôžem síce povedať, že nemám žiadnych kamarátov, pretože nejakých predsa len mám, no sú to „iní“ ľudia. Sú to ľudia, ktorí ma vedia pochopiť a podporiť. Síce pred nimi mám tiež tajomstvá, ale človek predsa nemôže byť úplne sám. Keby vedeli o tých mojich tajomstvách, už by však so mnou snáď ani neprehovorili.
Vstúpila som do školy, a snažím sa nájsť svoju triedu, snáď bude tam, kde každý rok. Neznášam to, úplne neznášam tieto prvé dni v škole. Všade chaos a zmätok, nikto nevie kde čo je a všetci zmätene pobehujú hore dole. Keď som triedu konečne našla, vošla som dnu.
„Ahojte.“ pozdravila som sa a všetci na mňa zase vyjavene pozerali.
