2. Len toľko nekrič
Prišli sme domov a ja som išla rovno do kúpelne, umyť si ruky. Prišla som do mojej izby na poschodie a ľahla si na posteľ. Bola taká mäkká. Všade som mala čerstvé kvetiny, ktoré mi sem každé ráno nosí naša domáca Jasmine.
Ocko ju najal po smrti mami, pretože jemu sa upratovať nechcelo a ja som na to ešte primladá. Nebudem sa starať odomácnosť v čase, keď si mám ešte užívať mladosť. Pozerala som sa na strop a premýšľala. O všetkom. Steny v izbe boli biele, sem tam pár obrazov, väčšinou s levanduľami. Milovala ich moja mama a ja tiež.
Po jej smrti sa toho veľa zmenilo, predtým som bola normálne dievča, potom som sa asi trošku utrhla z reťaze a začala si robiť, čo chcem. Ani ocko mi v tom nebráni.
Predtým som ho volala len Tomáš, no po tom, ako nás mama opustila sa náš vzťah prehĺbil a ja k nemu cítim niečo viac. Nie je to láska, ale ani obyčajné „mám ťa rada“. Avšak myslím, že on ma miluje. Splní mi všetko, čo chcem. A ja to tak zbožňujem..
„Si tu Miši?“ nakukol ocko z chodby a pomaly otvoril dvere do izby, ktoré boli len privreté.
„Áno, len tak potichu rozmýšľam. Keď mne sa už nechce chodiť do školy.. ja tých spolužiakov nemôžem vystáť. Nemôžem mať školu doma?“ sadla som si na okraj postele a prosebne naňho pozrela.
[mycred_sell_this]“O tom sme sa už predsa rozprávali. Vieš, že ti prospeje, keď budeš medzi ľuďmi. Nemôžeš sa tak izolovať. A ty si predsa šikovné dievčatko, ty to tam s nimi zvládneš tak isto, ako aj predchádzajúce dva roky.“ skonštatoval a vo mne zase rástla zlosť.
„Prečo mi musíš robiť toto ešte aj ty! Veď vieš, ako to tam neznášam!“ kričala som.
On sa na mňa len pozrel a pristúpil ku mne bližšie.
„Miška, nekrič. Vieš, že chcem pre teba len to najlepšie.“ usmial sa a trochu ma to ukľudnilo.
Som príliš výbušná. Chytil mi tvár do dlaní a pohladkal ma po líci. Ja som naklonila hlavu trochu nabok. Sklonil sa ku mne a dal mi bozk na pery, milovala som, keď bol taký nežný. Položil ma na posteľ a rukami mi prešiel po celých nohách.
Dal mi dole podkolienky a potom zašiel pod sukňu a stiahol nohavičky. Vyhrnul mi tričko a bozkával ma všade po bruchu a stehnách. Medzitým ma hladil po lýtkach ktoré mi viseli z postele dole. Jeho ruky a dotyky boli také úžasné.
Mal čierne vlasy, strnisko a mužnú postavu, trávil dosť času v posilovni. Bol to v podstate úplne pekný a sexy chlap. Vždy keď ideme niekde, ženy sa za ním otáčajú. Ale ja nežiarlim, pretože on ma má rád len mňa. Je medzi nami zvláštne puto, akoby sme na svete boli len my dvaja.
„Pôjdeme niekam na obed, princezná?“ zrazu prestal a zodvihol hlavu spomedzi mojich nôh. Zasmiala som sa.
„Áno, ale najskôr dokonči čo si začal, prosím.“ natiahla som si ruky nad seba a on sa opäť sklonil. Vedel mi to urobiť tak dobre, že som kričala na celý dom.
Jasmine o našom vzťahu vedela, ale asi to nerieši. Však keby skúsila, tak by na to aj doplatila. Keď skončil, zdvihla som sa z postele a pobozkala ho.
„Chceš to aj ty?“ pošepkala som mu do ucha.
„Večer.“ odšepkal mi späť a postavil sa.
„Prečo nie teraz?“ nechápavo som sa opýtala a pozrela sa na jeho nohavice, ktoré boli už pekne naduté.
„Musím ešte niečo vyriešiť v práci. Ty sa zatial pekne obleč a okolo jednej môžme ísť do mesta, dobre Kvetinka?“ znova ma pohladkal po líci.
„Dobre ocko.“ vyskočila som z postele a objala ho. Keď odišiel išla som rovno do sprchy.[/mycred_sell_this]
