Zbierka poézie: Proste ja, O deťoch, Sila vôle

Proste ja.

Keď som sa pozeral von cez okno vlaku, uvidel som niečo čo sa podobá maku. Veľa čiernych bodiek, ktoré sa presipávajú do tmavých ulyčiek. Tak sledujem každú jednu z nich, ako keby som mal si vybrať pár ich. Ale z vlaku som ja vystúpyl, a bodky som na ľudí zmenil. A tam vydím oči mnohé, ktoré hovoria aké majú srdce krehké. Či je labylné, či láskavé alebo pevné, každé sa rozplakať dá to je isté. Či od smútku a či smiechu, záleží od nášho mechu. Ten mech je naše srdce, plné, krásne možno zhnité vajce. No horme každý za svoje, že ani jedno dokonalé nieje. No dása povedať jedna vec, že k náprave nás volá dnes. Keď sa zamyslím nad mynulosťou, bol som iba bodka so stratenou budúcnosťou. A dnes ľudí presviedčam, že som len obyčajný vidiečan. Ale ľudia zo zdvyhnutým obočím, my idú s cesty úbočím. To robia iba taký, čo nevedia čítať s porozumením. Hnevajte sa, tešte či smejte, vaše srdce sa na opak obráti, to my verte.

O deťoch.

Ďieťa dalo myšlienku básnikovi, a ten zložil slová, o tom ako kradnú deti z matkinho lona. Nepýtajú sa či môžu, len bezočivo deti berú. Matky nič nezmôžu proti tým zlodejom bezsrcdcím, len sa prizerajú ako im deti miznú, sú ľudia bezmocný? Postavia sa proti tomu, čo nevedia zastaviť vojaci z pluku? Stačí že dvaja výjdu a ďalší sa pridajú. Zlodejov detí zastaviť chcú, zo srdcom odvážnim zo svojou silou zlo lomcujú. Vedia sa postaviť proti tomu, čo ich poklad bezočivo kradnú. Dotoho ľudia smelý ukážte čo viete, postavte sa za pravdu a povedzte čo viete. Viete sa vzoprieť ľuďom, čo nevedia čo je ich miestom. Tý lásku v srdci nenosia, majú tam niečo iné, sebeckosť nenávisť a špinavé peniaze. Napravme neprávosť a myseľ zvrátenú, ukážme im krásu a nehu. Každé srdca sa zmeniť dá, stačí len správny smer ukázať.

Sila vôle.

Neviem koľko kto napísal, koľko kto vie, ja idem smerom rovným aj odbočka ma neminie. Predstavujem cestu takú krátku, ako máleho sadu, stonka maku. No široká je ako to, čo milovať nikdy nemalo. Myslíme si že je blázon ten, čo miluje svojich nepriateľov i svoj sen. Proti vlnám vraj sa nemá ísť, lebo vlny nás vždy chcú predísť. Musíme vrajže s prúdom plávať, na Ontáriu je škoda sa namáhať. No prúd silný zdá sa, lebo sme len iná rasa. Rozdiely vydno tam, kde je najväčsí prietok bolestivých rán. Nájdu sa aj taký ktorí hoja rany, no viac je tých, čo ďobú ako vrany. No jeden pláš je hrubší ako zobák ich, je to výťaztvo silnešie než vpich. Ako som počul hovoriť stvorenie múdre, človek je len človek, keď sa strieľa sláva stuhne. Zamyslieť sa nad slovami iných, nieje na škodu pre nikoho kto má veľký vístrih. Lebo vie že život ničí si, no aj tak ľudia hnijú ako krysi. Tak ja vravím len všetkým vám, nebuďme spútaný názormi iných strán.

Autor

Miroslav

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové Značky
Najnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár