Začiatok konca – 6.kapitola
Našiel som ju za penziónom na lúke. Sedela v tráve a plietla si venček z lúčnych kvietkov. Žiarila šťastím. Vyzerala tak spokojne, šťastne a nevinne, že som na chvíľu prestal veriť tomu čo sa stalo včera večer. Toho predsa nemohla byť schopná. Alebo mohla?
-Dobré ráno
-Dobré aj tebe, tie škrabance ti ošetrím nič neboj zahoja sa
-Zahoja sa, zahoja sa a nenapadlo ti, že môžem mať škrabance aj inde ako na tele.
-A máš?
Mám. Určite mám. Pomyslel som si v duchu, ale nahlas som nič nepovedal. Mám škrabance na duši. Snáď ako každý normálny človek. Snažím sa žiť tak dobre ako sa len dá, ale nie vždy to ide. Ono je to ako keď si večer hľadáte ideálnu polohu na spanie, prehadzujete sa z boka na bok a nie a nie zaspať. Môj doterajší život bol na tom rovnako. Hľadal som sám seba a možno niekoho, kto ma pochopí, respektíve bude ma brať takého aký som a nie aký by som mal či mohol byť. Sadol som si k nej. Chcel som niečo povedať, ale nedokázal som nájsť tie vhodné slová. Po chvíľkovom mlčaní zo mňa vyšlo:
-Prečo?
-Čo prečo?
-Prečo si urobila to čo si urobila?
-Myslíš včera večer?
-Nie minulého roku na Vianoce – zareagoval som podráždene
-Nebuď podráždený a ješitný. Si ako malý chlapec. Vieš čo by druhí dali za takú noc?
-Je mi jedno čo by za to dali druhí. Teraz ide o to, čo zato dám ja.
-Dobre teda. Zhoď konečne zo seba tú orechovú škrupinu a povedz všetko čo máš na srdci. Musí to ísť von, lebo ťa to zabije. Je najvyšší čas.
-Fajn. Priletíš si len tak boh vie odkiaľ, vpáliš mi do života a prepáč mám v tom totálny hokej. Ozaj neviem čo si mám myslieť. Ozaj neviem čo nato mám povedať. Mám pocit, že vôbec neviem triezvo uvažovať..
– Neuvažuj, ale premýšľal. Premýšľaj nad svojim životom. Buď úprimný a hlavne k sebe. Vieš s čím má človek stále najväčší problém?
-????
– Byť úprimný sám k sebe, priznať si chybu a hlavne ak si ju už konečne prizná má problém si odpustiť. Odpustiť sám sebe.
– A čo si mám priznať, že som včera urobil chybu keď som neodolal? Že som vlastne asi ublížil sám sebe, že s tým mám problém, že mám problém sám so sebou? Že neviem ako ďalej, že som nespokojný sám so sebou? Že …že …že…vieš čo nechajme toho mali by sme pomaličky ísť do kulturáku a potom sa poponáhľať, chcem vyraziť skôr kedže ideme k mojim rodičom.
– Ty ma berieš so sebou?
– A čo budeš ma čakať tu?
– No myslela som si, že áno.
– Nevymýšľaj pôjdeme pekne spolu a hotovo.
Áno nakoniec som ju vzal k rodičom. Dokonca sme u nás doma prespali do nedele. Mama si s ňou rozumela ako s vlastnou dcérou. A ja som už ozaj mal zo všetkého nie hokej ale hotové majstrovstvá sveta v hokeji.
Toľko o Timei. Ešte sa k nej vrátim, ale až neskôr. Bola človekom čo ma naučila veľa, bola človekom, čo mi otvorila oči a hlavne otvorila mi dušu. Rozbila tvrdú orechovú škrupinu a urobila so mňa úplne iného človeka. Áno, aj potom som ešte urobil veľa, veľa životných chýb a hlavne chyby, ktoré som robil dovtedy, ma ešte dlho prenasledovali a prenasledovať budú. Naučil som sa pri nej jedno. Ak nie si v poriadku ty, ak si nespokojný, ak stále niečo hľadáš a ak nemáš pokoj v duši rovnako tak fungujú ľudia okolo teba. Si ozaj sám strojcom svojho šťastia a nikto iný okrem teba za teba nemôže nič urobiť. Každé jedno tvoje životné rozhodnutie by si mal robiť s plným vedomím toho, že za neho preberáš plnú zodpovednosť.
Ešte sa k nej vrátim, ale to čo sa medzi nami stalo v noci z piatka na sobotu bol začiatok nášho konca. Boli sme spolu len pár týždňov, ale rovnako ako do môjho života prišla ako blesk z jasného neba, tak zo dňa na deň odišla. Zostali mi po nej len spomienky rozbitá orechová škrupina, audiokazeta skupiny Ghymes a kniha Hovory s Bohom od Neale Donalda Walscha. A presne to čo obsahuje nasledujúci úryvok z knihy presne to ma Timea naučila.
Pýtal si sa, kedy sa tvoj život „rozbehne“ a ja som ti odpovedal.
Tvoj život sa „rozbehne“ akonáhle o ňom začneš jasne premýšľať. Premýšľaj o tom, čím chceš byť, čo chceš robiť a mať. Premýšľaj o tom často, až do tej doby kým ti to nebude jasné. A keď ti to jasné bude jasné, nepremýšľaj o ničom inom. Nepremýšľaj o žiadnych iných možnostiach.
Zbav sa negatívnych myšlienok. Zbav sa pesimizmu. Zbav sa pochybnosti. Zažeň všetky obavy. Kontroluj svoju myseľ, aby sa sústredila iba na úvodnú tvoriacu myšlienku.
Všetko je otázka kontroly a sebaovládania. Otázkou zámeru. Prvým krokom je naučiť sa uvedomovať si svoje myšlienky, premýšľať o tom o čom premýšľaš. A keď sa pristihneš, že premýšľaš o niečom negatívnom – začni myslieť nanovo. Chcem, aby si to robil doslovne. Keď si skľúčený, keď si v ťažkostiach, premýšľaj znovu. Keď máš dojem, že je svet zlý, premýšľaj znovu. Keď máš dojem, že sa tvoj život rúca a že ho nikdy nedáš dokopy premýšľaj znovu.
Držím sa tejto myšlienky deň čo deň. Pravda je taká, že som stále nenašiel ten vysnívaný vnútorný pokoj, ale viem, že sa k nemu každým dňom približujem bližšie a bližšie.
PODPORIŤ AUTORA
[add_to_cart id=““ sku=“P003″]
