Vrelá odplata… (4.)

Vrelá odplata... (4.)
Tento príbeh je kapitola 4 z 4 v knihe Vrelá odplata

“Isabella? Isabella!”

Akoby tam niekde v diaľke som počula slabulinký hlások, ktorý volá moje meno.

Ale prečo? Veď predsa…

“Prebuď sa! Láska prosím!”

Prudko som otvorila oči. Všetko bolo hmlisté a nejasné. Oči ma štípali, nemohla som na nič zaostriť.

Chcela som sa zhlboka nadýchnuť. Pustiť do vyčerpaných pľúc trošku vzduchu, no márne. Niečo mi to nedovolilo, niečo mi v tom bránilo.

Pamäť sa mi začala pomaly vracať. Obklopená vodou, zahalená tichom a prázdnom…

“Ehm”, okamžite som sa posadila a snažila aspoň malý kúsok vzduchu dostať dovnútra mojich ubolených pľúc.

Žalúdok mi urobil kotrmelec a jeho obsah som rázom vyplúvala pred seba. Čo ma však zarazilo, že podo mnou sa objavila kaluž vody.

Hlava mi išla vybuchnúť a mojim telom sa šíril ostrý chlad.

Zdvihla som zrak pred seba a ostala ako skamenená.

On ma zachránil. Ten kvôli ktorému som chcela splynúť s vodou. Ten ktorý mi spôsobil toľké utrpenie, teraz kľačal predo mnou, so smrťou v očiach a otázkou na perách.

Avšak nevydal ani hláska. Aj naďalej nás obklopovalo mučivé ticho, prerušované mojím zrýchleným dychom.

Prečo? Prečo ma zachránil? Mohol byť koniec. Koniec tohto všetkého.

Vyčerpaná a uzimená som sklonila hlavu. Horúce slzy sa mi kotúlali po chladnej tvári a jedna za drhou padali na moje skrehnuté telo.

Striasla som nie tak od zimi, ako od zúfalstva a hanby.

Hanbila som sa za svoj úmysel. Obrovská vina ma ťažila na srdci, keď som si spomenula na jeho pohľad plný strachu.

Videla som ho len raz. Druhýkrát som nenabrala toľkú odvahu.

Pocítila som známy zdroj tepla. Stále nezahalená, som zhrbená sedela na posteli.

Objal ma mocnými rukami. Zohrieval ma svojou horúcou kožou. Avšak to bol jediný zdroj tepla. Nič viac som necítila. Už dlho sa mi v srdci neobjavil ten žeravý úhlík, ktorý dokáže rozpáliť len ten milovaný. On už ním viac nie je a už nikdy nikto nebude.

Únava ma svojou mocou premohla a ja som s ťažkosťou položila hlavu na jeho rameno.

Je mi jedno, že už pri ňom necítim to čo kedysi.

Teraz sa cítim dobre a že to bolo sebecké?

Nuž…

Navigácia v knihe<< Vrelá odplata… (3.)
Autor

dada

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár