Úsmev a víťazstvo

Tento príbeh je kapitola 5 z 5 v knihe Môj život

,,Negatívnou mysľou nikdy nedosiahneš pozitívny život,,

 

Práca bola  v mojom smutnom období  hnacím motorom. Nemyslela som na nič zle, cítila som  že mám už konečne aj ja úsmev na tvári..Keď sa s tou chorobou vedeli popasovať ľudia v čakárni tak to zvládnem aj ja. Cítila som sa slabá, ale to bolo v poriadku zvládla by som hoc čo keď som vedela že,, konečne spolu ,, tešili sme sa že budeme sa môcť  objať pobozkať,  potrebovali sme to obidvaja, potrebovali sme sa cítiť aby sme mohli zvládať ešte ťažšie dni a týždne  a tak sme vymysleli jeden krásny a  úžasný víkend ,, Len ja a On,,

To čo je krásne chcete, aby nikdy neskončilo, ale víkend skončil a každý musel ísť svojou cestou ,čakali nás povinnosti milé aj nemilé. Rozlúčili sme sa a ja som nebola sa schopná ani otočiť a zamávať mu, slzy mi tiekli sadla som do auta a odišla. Dni prichádzali a odchádzali  ,deň sa menil s nocou a ja som bojovala sama so sebou s ním , hádkou ale aj s pochvalou  nemalo to konca kraja boli sme unavení a vyčerpaní z neistoty, ktorá sa dala krájať . Nemusel ani jeden z nás nič povedať ani napísať vedeli sme že sa ľúbime , len naša láska nebola naplnená tak ako sme chceli.

Po ťažkom roku konečne som si mohla vydýchnuť a usmievať sa od rána do večera že som vyhrala boj s chorobou a koniec koncom sama so sebou.

Takto celý rok  každé ráno a každý večer som ďakovala pánu bohu a ďakujem do dnes za úsmev a víťazstvo. A s pokorou skláňam klobúk pred každým kto mi pomohol v ťažkom období  zvládnuť moje prešľapy moje zle nálady a verte neboli úmyselne len zle načasované .. Komu som ublížila sa hlboko ospravedlňujem a dúfam že mi raz odpustia….

 

Ďakujem

Navigácia v knihe<< Čakáreň…