Bolo ich asi dvadsať. Zastavili na konci lesa. Všetci boli oblečený podobne ako ja. Čierne kožené nohavice, červené tričko a koženka. Síce boli asi šesťdesiat metrov od nás, videla som že nemajú priateľské výrazy. Pocítila som oheň. Nie môj. Ten cítim stále. Cítila som oheň z nich. Oni sú ako ja? Potešila by som sa, keby sa tak neobávam toho čo sa stane. Prepaľovali ma pohľadmi. Doslova. Akoby chceli aby som vzbĺkla. Zrazu z vykročila nejaká žena. Pomaly sa blížila k nám. Ak majú vodcu, vedela som že je to ona. Išla vystreto, s nadvihnutou bradou. Pozerala sa na mňa