Niektorí ľudia jednoducho musia klamať. Je to pre nich prirodzené. Už sa pri klamstve ani nezarazia, že zas hovoria vedomú lož. Jednoducho povedať pravdu je pre nich, akoby sa museli postaviť nahí doprostred námestia na pravé poludnie. Lož ich zahalí, je zdanlivo menej bolestná. Veta ako: nepočul som telefón, nemal som ho pri sebe, bol v puzdre…ma vytočí do nepríčetna. To ma jej autor považuje za tak hlúpu? Keď viem, že s ním aj spí… Pripomína mi to spolužiaka zo strednej školy, ktorý mal celú plejádu lží a výhovoriek, čo sa týka vyhotovenia školských úloh. Jednu som si obzvlášť obľúbila: