Prepis z modrého rámčeku:
Milí priatelia, s poľutovaním sme nútení Vám oznámiť, že v rámci štruktúrnych zmien práce Hlasu Ruska /MIA Rossiya segodnya/ webová stránka Hlasu Ruska v slovenskom jazyku a facebooková stránka sa nebudú viac obnovovať. Ďakujeme všetkým našim návštevníkom a expertom a všetkým tým, kto nás podporoval a pomáhal v práci v internetovom priestore.
Určite mnohí z Vás tento informačný portál poznáte. Toto oznámenie šokovalo. Keďže pred niekoľkými hodinami sa konalo stretnutie lídrov Ruska a Maďarska, kde sa uzatvorila dohoda(odpovede na otázky novinárov na stretnutí v angličtine tu ), vynára sa mi v tejto súvislosti zopár úvah, možno majú aj nejaký súvis s ukončením činnosti portálu.
Rusko získalo spojenca v eurozóne.
Každý bude so mnou určite súhlasiť, že Putin je politikom iného kalibru ako Orban. Preto sa mi zdá prinajmenšom trošku zvláštne, že Putin navštívil Maďarsko a nie naopak. Myslím si, že mu na tom veľmi záležalo, aby získal spojenca v eurozóne a že to nie je Slovensko…(vetu si dokončte sami) Orban ako politik našiel odvahu vzoprieť sa západu a USA, aj keď neviem, či hájil záujmy svojho národu, alebo hájil záujmy vlastné. Zaregistroval som menšie protesty proti návšteve ruského lídra, protest o počte 1500 ľudí, ale nie je dôležitý, asi na US ambasáde nenašli viac finančných prostriedkov.
Spojenectvo s Ruskom.
Spomeňme si v tejto súvislosti minulosť spred druhej svetovej vojny. Vidím určitú paralelu, ktorej sa obávam. Vieme, že na základe Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže sa Česko-Slovensku diali zlé veci, aj napriek tomu, že mala podpísané dohody o spojenectve a ochrane so západom, Nemecko pod vedením Hitlera, žiadalo pohraničné územia. Naši západní spojenci namiesto toho, aby sa nás zastali, nám dali ultimátum, buď sa územia vzdáme, alebo nás pred Nemeckom nebudú chrániť. Potom nás napadli Poliaci, neskôr Maďari a nakoniec nás Nemecko a Taliani donútili odstúpiť južnú časť Slovenska a podkarpatskú rus Maďarsku. To som napísal v skratke a ešte som zabudol podotknúť, že po Mníchovskej dohode prezident Česko-Slovenska Beneš sa vzdal funkcie a emigroval. Na druhý deň slovenské politické strany vyhlásili autonómiu v rámci Česko-Slovenska (Žilinská dohoda). A na ďalší deň pražský parlament prijal zákon o autonómii Slovenska a za prezidenta bol zvolený Jozef Tiso. Následne sa snažili obe vlády z tej ničoty vytrieskať čo najviac a snažili sa vyjednávať aj s Nemcami , aj so západom. A pritom spojenectvo, ktoré mali na dosah, ktoré mali tiež možnosť uzavrieť, spojenectvo s Rusmi neuzavreli. Ako uzatváranie špinavých dohôd dopadlo všetci vieme, druhou svetovou vojnou. Nedá mi nespomenúť fakt, že sme ako Česko-Slovensko mali dobre vyzbrojenú armádu, pohraničie bolo dobre opevnené a v prípade, žeby sme sa bránili Nemecku, kedy Hitler ešte nebol natoľko vyzbrojený, mohli sme sa ubrániť, možno by tí judášski Angličania a Francúzi zmenili postoj a dejiny by sa písali úplne ináč.
V redakcii ich prestalo baviť hádzať hrach o stenu.
Tento scenár sa mi zdá najpravdepodobnejší. Slovensko rozpoltilo referendum a podobne je to aj v postojoch prozápadných, alebo proruských. Veľká časť ľudí je už politikou unavená a skeptická. A myslím, že najväčšia časť populácie dianie okolo seba ignoruje pod heslom „čo ťa nepáli, to nehas“.
A tak si raz v redakcii pri raňajšej káve redaktori povedali:
„Pozrime sa, na českom portáli je návštevnosť oveľa vyššia, tam môžu isť aj Slováci, ten Kiska, ktorého si zvolili je na 100% proamerický a už ani ten Fico, v ktorého sme verili, si podáva ruky s Porošenkom a Jaceňukom. Kľudne púšťajú plyn reverzným tokom, pričom my sme im to stopli, lebo nám dlhujú plno peňazí. Považovali sme ich za spojencov, preto sme aj robili túto stránku, aby mali informácie aj z druhej strany, nie len zo svojich predajných médií, ale situácia vyzerá úplne ináč, Slovákov to nezaujíma.
Nebolo by to všetko úplne ináč, keby politici si robili svoju prácu dôkladne, so srdcom, keby neboli zapredanci, keby nesúhlasili s menším zlom, neuzatvárali špinavé dohody a chránili svoju česť a česť národa aj s vidinou možnej prehry, ale s hrdosťou?
Nebolo by to všetko úplne ináč, keby boli ľudia jednotní a keby sa spoločne postavili proti rozhodnutiam svojej vlády a politikov? Predpokladám, že nikto z nás nechce vojnu, ani vojenské základne na Slovensku. Či áno?
Mohlo to byť všetko úplne ináč???!!!
A ako to bude dnes? Kto mi nato odpovie?
