Ako som šiel hľadať ropu

Vážení priatelia, možno tento príbeh vhodne nezapadá na tento portál, ale aj napriek tomu skúsim…
Ako dobre viete, žijem v Škótsku, som fanúšik športu, futbalu, hokeja, proste všetkého. Vidiac, ako skupujú arabskí šejkovia anglické, či iné európske futbalové kluby som sa rozhodol, nakoľko je v Severnom mori dostatok ropy a ja žijem vlastne pri ňom, že sa vyberiem pohľadať nejaké miesto, kde by sa čo-to dalo vyťažiť. Hnala ma nádej, že práca je to posledné, z čoho môže človek zbohatnúť. Tak v to ráno, 25.12.2015 som posadil do auta vedľa seba manželku a vybrali sme sa do Aberdeenu, mekky škótskeho ropného priemyslu. Manželka pochopiteľne netušila, čo je cieľom mojej, teda našej výpravy. Vedela len to, že ma fascinujú ropné plošiny a obrovské lode na prepravu ropy, vie, že som trávil hodiny na brehu čakajúc, kedy do ropného terminálu v Edinburghu pripláva tanker, aby som ho s ďalekohľadom obdivoval v nemom úžase. Netušila, že teraz sedí vedľa budúceho ropného magnáta. Cesta ubiehala rýchlo, Aberdeen sa blížil a s ním aj chvíľa, kedy budem musieť vyjsť s pravdou von. Vyľudnené ulice veľkomesta mi pomohli chytro sa dostať do nákladného prístavu, kde som mienil uskutočniť svoj plán, prenajať si loď na vyhľadávanie ropných nálezísk. Vzorom mi boli zlatokopi z Ameriky. Hľadám, hľadám…..nič. Naraz, akoby sa zastavil čas, vošli sme medzi malilinké domčeky, charakteristickej architektúry. Zvedavo sme zisťovali, kde to sme? Bola to prvá rybárska osada, najstaršia časť Aberdeenu, dodnes obývaná, učupená medzi zásobníkmi ropy, potrubiami, siluetami obrovských záchranných lodí pre prípad požiaru na blízkych ropných plošinách. Rozlohou to mohlo byť tak 150 x 150 metrov, domčeky s predzáhradkou, vyparádené, vymaľované, veselé, malilinké. V pozadí hučali morské vlny rozbíjajúce sa o umelo vytvorený násyp zo železobetónu, chrániaci tento skvost histórie. A vtedy som si vlastne uvedomil, že som našiel ten najbohatší zdroj ropy, zdroj plný života, tichej krásy, symbiózy spolunažívania človeka s prírodou. To bola tá ropa, ktorú som šiel sem hľadať. Je Vám jasné, že o jedného ropného magnáta, ktorý ešte ani neexistoval je menej, ale ten zážitok sa ropu, ani zlatom vyvážiť nedá, tam cítite ozajstný život!
Celý tento príbeh som Vám napísal preto, aby som Vám mohol ukázať fotky tej dedinky, ale mne sa to sem nedá pridať, takže sa Vám veľmi ospravedlňujem a pošlem komukoľvek, kto bude mať záujem to vidieť na mail.