Viečka jej náhle oťaželi, spánok mal čoraz väčšiu moc. Tak dlho už s ním bojovala, noc čo noc. Bála sa mu však podvoliť. Dobre vedela, že jej ublíži a viac už svoju bolesť nebude schopná umlčať. A ona zvíťazí… Hodvábne šaty krvavej farby si ľahko pretiahla cez hlavu. Dávala pozor, aby si nepoškodila čerstvo natočené vlasy, ktoré sa perfektne hodili k priliehavej sukni. Pomaly sa otočila a zostala zarazene pozerať pred seba. Zo zrkadla na ňu hľadelo pekné a sebavedomé dievča. Mykalo jej kútikmi úst, no ona ich zastavila. Nechcela sa usmievať, lebo k dokonalému večeru jej chýbalo tak veľa. Sklopila zrak a smutne sa

Krásnu belasú oblohu náhle zatienili husté čierne mraky. Deň, pre každé dievča, tak výnimočný a nezabudnuteľný, sa v jej očiach niesol zahalený v tmavom rúchu. Vysoký podpätok po styku s tvrdým asfaltom zaklopkal. Plač vo výšinách nedal na seba dlho čakať a po pár slzách, ktoré náhle unikli sa už viac neovládol. Malú listovú kabelku si zdvihla nad hlavu a čo najrýchlejšie sa snažila prebehnúť, už ku čakajúcemu autu elegantnej farby. Keby sa jej neutíchajúci dážď nesnažil premočiť každučkú nitku, ktorú mala na sebe, ani by nepridala do kroku. Vedela totiž, že tam čaká niekto úplne iný ako by si