Mistake♥ (1)
Viečka jej náhle oťaželi, spánok mal čoraz väčšiu moc. Tak dlho už s ním bojovala, noc čo noc. Bála sa mu však podvoliť. Dobre vedela,
Viečka jej náhle oťaželi, spánok mal čoraz väčšiu moc. Tak dlho už s ním bojovala, noc čo noc. Bála sa mu však podvoliť. Dobre vedela,
Krásnu belasú oblohu náhle zatienili husté čierne mraky. Deň, pre každé dievča, tak výnimočný a nezabudnuteľný, sa v jej očiach niesol zahalený v tmavom rúchu.
Všetko vôkol stmavlo. Akoby sa do všetkého vtisol smútok. Aspoň mala pocit, že nie je jediná, kto v sebe dusí ten slizký a nevraživý pocit. Unavenú hlavu,
Zámok na dverách auta cvakol a dvere sa pomaly otvárali. Vo svetle okolitých lámp mu mohla jasne vidieť do tváre. Záchrancovi, ktorý jej pomohol zastaviť rýchlo
Aj keď ťarcha zlého pocitu ju ťahala ku dnu a stláčala hrudník, aj naďalej odhodlane kráčala vpred popri jeho boku. Kŕčovito stláčala jeho veľkú ruku,