Snívať sny je také prirodzené,to sa stáva snáď každému človeku. Ak sú to sny o pekných veciach,tak je to potom v poriadku. Ale ak sú to sny hrôzostrašné, plné strachu,tak potom už snívať nechcem nikdy!
A takéto obdobie som mala aj ja. Bola som tretím rokom vydatá a nie moc šťastne. Teda prvý rok aj áno a vtedy sa mi snívali len tie pekné. Napríklad ako som s manželom a dcérkou Jankou na dovolenke pri mori a bláznime sa v mori. Dcérka má rukávniky a veselo člapká ručičkami. No a my s manželom sa zabávame pohľadom plným lásky a nehy nad týmto krásnym malým stvorením.
Samozrejme sme nikdy pri mori neboli,aj keď to bol jeden z plánov, keď sme sa zobrali. Filip,teda môj manžel vytvoril taký zoznam,čo spolu podnikneme, keď sa nám narodí dieťa. U nás plánoval a rozhodoval on a mne to zo začiatku aj vyhovovalo.Boli to samé super aktivity…Tešila som sa,že mám takého skvelého chlapa. Veď čo by iná za to dala.
Tak prvý rok to teda nevyšlo. Tehotenstvo, pôrod,takže to bolo logické. Druhý rok sme sa museli nastaviť len na jeden príjem, pretože materská sotva pokrývala výdavky na Janku.Bývala často chorá,takže veľa z toho šlo na vitamíny, probiotiká a podobne.Aj to som chápala. Ale tretí rok,to už som prestala veriť úplne. Bolo to začiatkom marca, keď prišiel Filip z práce a zastihol nás s Jankou na pieskovisku pri paneláku. Keď som ho zbadala s kyticou,v hlave mi začalo šrotovať.
Manželstvo nič extra,to by si aj slepý všimol. Občas sex. Už nie milovanie ako na začiatku. Keby išlo len o mňa,tak by som sa zaobišla aj bez toho. Už si ma v noci nepritúlil ako kedysi,už mi nešepkal do ucha tie krásne slová. Len si ma zobral a keď bol hotový,otočil sa na druhý bok a zaspal.A v tom období sa mi začal stále dookola snívať jeden a ten istý sen.Bol tak desivý,že už som sa bála v noci zaspať, pretože som sa v ňom nikdy nemohla zobudiť. Vždy som ho musela dosnívať až do konca.
Sen začal a pokračoval rovnako. Vždy najskôr nastala obrovská tma a ja som zrazu bola hlboko v lese. A hneď ako som sa tam ocitla,počula som blízko mňa dunenie,dychčanie. Začali pukať vetvičky, ktoré vietor,alebo nejaký hubár polámal.Nič som nevidela,len počula a stále sa to približovalo. Akoby mi to už bolo za chrbtom. Ja som úplne primrzla od strachu,aj keď som si bola istá,že keď sa nepohnem,rozpára ma to. Nemala som ani potuchy,čo za zviera to môže byť,ale isto mal ostré zubiská,alebo nedajbože kly.
A odrazu sa mi nohy odlepia od zeme a ja bežím a narážam do vetiev, ktoré ma cestou fackujú. A to niečo beží za mnou. Cítim, ako by jeho smradľavý dych mi už dýchal na krk. Veľmi sa chcem zobudiť,už nevládzem bežať. No viem,že kým ten sen nedosnívam,tak sa tak nestane. A tento šialený beh končí tým,že dobehnem na okraj priepasti a skočím. Toto je sen, ktorý sa mi sníva posledné tri mesiace. Som unavená, vychudnutá a už nevládzem…
Tak preto asi tá kytica,Filip si to konečne všimol a chce to nejak napraviť. Joj,srdce mi zaplesalo. Dokonca ma objal. Janke sa moc z pieskoviska nechcelo ísť,ale keď zbadala,že ocko vytiahol z vrecka saka jej obľúbenú lízanku…. takú tú,čo jej pomaly praská v ústach a jazyk jej z nej ostane úplne modrý,neprotestovala a pomaly cupkala k nám.
A teda v marci som sa dozvedela príčinu,pre ktorú mi manžel priniesol kyticu. Inak neurobil to už dva roky,ani na meniny,ani na narodeniny. Neboli na to vraj peniaze… Pre mňa neboli,pre jeho mamu áno. Veď to bola jeho mama a mala len jeho. Mňa ignorovala už od doby,čo som začala s Filipom chodiť. Vraj nie som pre jej syna dobrá partia. Pre mňa že ho nevychovala,ale že teda keď si ma Filipko vybral,tak nech ma má.Tým sme si veci usporiadali. Ona nemá rada mňa,ja zase ju.
,,No vieš láska, mám novinku,“vyhŕkol hneď, keď mi podal kyticu..akoby to chcel mať už za sebou,lebo presne vedel,aká bude reakcia.“Mama predáva dom,veď vieš, že tam je sama a je pre ňu zbytočne veľký teda a teda príde bývať k nám. Ty si tam ísť nechcela a my sme traja a máme 4-izbový byt. A ja budem mať dušu na mieste,že bude v poriadku.“
V tej chvíli mi to došlo. Presne som vedela,čo alebo skôr kto ma v tom sne prenasledoval. Bola to ona,moja svokra. Jej som sa tak bála. V tej chvíli som si vôbec neuvedomila,že môj muž vie asi čítať moje myšlienky . Filip na mňa zazeral ako na vraha,vraj ako môžem byť taká sebecká?…no normálne, môžem! Mali to s mamičkou už naplánované a teda môj názor ani jedného z nich nezaujímal. Hneď druhý deň ju priviezol aj s jej piatimi kuframi. Ostatné že budú postupne voziť.
A tak namiesto našej sedačky v obývačke je jej,pribudol nábytok v jej izbe. Vymenil sa náš kuchynský stôl a stoličky, stolík pod televízor…. Začala v našom byte vládnuť svojou železnou rukou.Ráno vstávala prvá, ešte skôr ako išiel jej synáčik do práce,aby už mal pripravené chutné raňajky a čerstvú kávičku. Bolo to až nechutné,ako ho obskakovala a pri každej možnej príležitosti objímala.
Ja som v ten mesiac schudla ďalších päť kíl. Janka už v tej dobe spávala so mnou v spálni a Filip si z radosťou prešiel do detskej izby. No a jeho mamička bola šťastná prešťastná. Moji rodičia k nám už dávno prestali chodiť.Filip im po jednej návšteve,hneď na začiatku manželstva povedal,že víkend má na oddych a teda návštevy nie sú žiadúce. A keďže sa hneval, keď som sa zdržiavala mimo domu,tak som k nim nechodila ani ja. Nehnevali sa,vedeli aký Filip je. Bolo im čudné,ako sa zmenil. Pred svadbou bol úplne iný.
V máji som bola s Jankou na očkovaní. Už od rána v ten deň mi bolo akosi čudne. Točila sa mi hlava a podlamovali kolená. Keď som odchádzala z dcérou z bytu,svokra ešte stihla medzi dverami poznamenať. ,, Bože,to takto ideš medzi ľudí, pozri ako vyzeráš. Nečudujem sa Filipkovi,že radšej spáva v detskej izbe.“ Bolo mi jedno,čo tá bosorka hovorí,už dávno som na tie jej komentáre akoby ohluchla.
Pani doktorka Janku popočúvala,prehmatala a potom jej sestrička pichla očkovaciu látku. Vôbec neplakala hrdinka moja. To bola posledná vec, ktorú som vnímala. A potom len čierna tma a ja som sa kamsi prepadla . Presne ako v tom sne, keď som dobehla k priepasti a skočila som.
Už si len pamätám,ako ma niekto jemne tľapkal po líci.,,Pani Nováková,preberte sa. Ste v nemocnici a o vašu dcérku je postarané. Boli pre ňu vaši rodičia,lebo manželovi sa nemohli dovolať a sestrička u detskej lekárky pozná vašu maminu.A ak sa na to cítite,tak tu máte aj navštevu.“
Zľakla som sa,že to bude manžel,ale z chodby som začula hlas mojej dcérky a vidieť ju a mojich rodičov bolo to,čo som si priala zo všetkého najviac. Vošli dnu a Janka sa hneď ku mne rozbehla. No a rodičia sa zdesení,ale plní lásky pohli smerom k mojej posteli.,,Ach moja,nevedeli sme,že až takto.“ A potom už nič nehovorili,len hladkali moje vychudnuté ruky a líca. A čo bola najlepšia novina, ktorú mi mama povedala a po ktorej moje srdce doslova plesalo od radosti bolo.. ,,Volal nám Filip,že už sa mu dovolali a povedali mu,čo sa mi stalo a že o Janku je postarané a je u nás. No a že či by sme si ju u nás mohli nechať, kým budeš v nemocnici,lebo on chodí do práce a jeho mamička potrebuje kľud.“ Nič iné som ani nepotrebovala počuť
V mojej myslí nastal pokoj a mier. A vedela som, že ten sen sa mi už určite snívať nebude. Mala som čas si začať robiť vlastné plány a vôbec som nemala strach z toho,že sa niekomu páčiť nebudú. Alebo možno aj budú… Môj prvý bod v tom pláne bol dať sa čo najrýchlejšie dokopy. Dávali mi množstvo infúzii,pomaly sa mi obnovila chuť do jedla. Všetko bolo na dobrej ceste. Filip za mnou nebol ani raz,čo mi vyhovovalo. Potrebovala som sa sústrediť na môj druhý bod v pláne a to na žiadosť o rozvod. Po troch týždňoch si po mňa prišli moji rodičia a Janka si veselo cupitala za nimi. Takú šťastnú som ju už dávno nevidela a ani rodičia mňa.
Doma som spísala žiadosť o rozvod a podala ju. Janka sa na otca nepýtala a on sa nesnažil nás kontaktovať. Ani nevedel,že má z nemocnice už prepustili…nestaral sa. Rozviedli nás hneď na prvom pojednávaní. Manžel sám potvrdil,že medzi nami už nič nieje. A keby som nepodala žiadosť ja,podal by ju on. Musí sa vraj venovať matke, pretože je na tom zdravotne dosť zle. Videla som,ako sudkyňa zdvihla pri jeho slovách zrak. ,,A čo vaša dcéra,napadlo vás,že jej budete chýbať?“ Ale jeho mlčanie hovorilo za všetko. A sudkyňa to ďalej nenaťahovala. Bolo rozhodnuté. Rozviedli nás a Janka ostala v mojej opateri. Filip ju mohol vídavať každý druhý víkend,ale nevyužil to ani raz. A čo sa týka toho hrozného sna,tak od tej doby, ako som skončila v nemocnici a dozvedela sa,že Janka je v bezpečí a ja sa mám kam z nemocnice vrátiť,tak ten sa mi už nikdy nesníval. Začali sa mi snívať iné sny,kde som ja a Janka na dovolenke pri mori a obe sme tam šťastné a veselé. A to je teda tretí bod v mojom pláne. Dovolenku už mám zajednanú a zaplatili mi ju rodičia,vraj sa musím zrelaxovať. No ja už som. Mám zázemie,kde panuje láska,pokoj a šťastie. Teraz začínam rozmýšľať nad štvrtým bodom. Ale ešte nie som presvedčená,či som pripravená. Čas ukáže…
