Za touto parádou, je jeden fakt divný príbeh.
Tak divný, že ani neviem, či mi ho budete veriť. A úprimne povedané, je mi to vlastne úplne jedno.
Začalo to pred štyrmi dňami – teda vo štvrtok dvadsiatehodruhého júna. Išiel som urobiť pár fotiek jedného starobratislavského dvora. Hotové to bolo hneď, takže som si vyliezol na balkón a film dofotil kostolíkom, čo bol naproti. Došiel film, takže som si zbalil svoje nádobíčko a odkráčal do svojho brlohu. Ale ten dvor som nevidel naposledy. Po nejakom čase strávenom doma mi niekto zaklopal na dvere a tak išiel spraviť to čo obvykle urobí každý fotograf, keď sa ozve zaklopanie. Išiel som otvoriť. Bola to kriminálna polícia. Pýtali sa ma na pár otázok ohľadom toho dnešného fotografovania. Pri tom starobratislavskom dvore sa stala vražda a chceli vedieť či som si nevšimol niečoho podozrivého. Videl som tam takého divného chlapa ale vypadal, že do toho baráku patrí.
Policajt mi dal vizitku a že keď si ešte na niečo spomeniem tak mu mám dať vedieť a mám priniesť tie fotky na políciu. Hneď ako ten policajt odišiel tak som sa vybral do fotolabu, vyvolať tie fotky. Zatiaľ pokým ich vyvolávali som sa šiel ešte raz pozrieť na ten dvor. Stretol som tam aj komisára. A keď som už na neho narazil tak som sa spýtal koho to vlastne zavraždili a akým spôsobom. Odpovedal mi, že zabili pána Libermana a že bol ubitý sekerou. A tak som mal dosť toho vypytovania. Povedal som mu, že idem práve pre tie fotky a že mu ich prinesiem ukázať. Šiel som po ne a hneď za komisárom. Komisár si tie fotky pozorne prezrel a na jednej z nich našiel nejaký tieň. Povedal, že to pošle na expertízu. Keď som sa vrátil domov spravil som z nej zväčšeninu, na ktorej bolo vidieť jasnú tvár. Hneď som išiel za komisárom, ktorý spoznal kto na tej fotografii je. Jednalo sa o pána Janského. Komisár povedal, že ho pôjde zatknúť. Keď som odišiel od komisára hneď som šiel za pánom Janským, ale nebol doma.
Tak som sa spýtal jeho susedy, ktorá sa trochu o neho stará, že kde by som ho mohol nájsť. Z nášho rozprávania som sa dozvedel, že keď mu niečo je tak sa chodí schovávať na povalu domu a tak som sa za ním vybral na povalu. Bol to trochu psychicky narušený človek ,ale inak bol fajn. Povedal mi presne čo sa stalo keď pána Líbermana zavraždili. Počúl nejaký hluk a tak sa išiel pozrieť čo sa tam deje ,ale našiel tam už iba pána Líbermana, ktorý bol ešte trochu pri vedomí a stihol mu povedať aby odišiel, že sa môže vrátiť a potom skonal. Keď sme sa vracali dolu k jeho bytu a stretli sme komisára, ktorý hneď zatkol pána Janského z vraždy. Ale ja som vedel, že to pán Janský urobiť nemohol. Šiel som späť na povalu do takých zvláštnych dverí. V miestnosti nebolo nič iba malá skrinka, v ktorej bol taký svietiaci kameň a odkaz. Bolo v ňom „Keď toto čítaš, ber to ako varovanie.
Jediný, kto môže za moju smrť, je on. Richard“. Keď som si to čítal tak som počul, že niekto ide a tak som sa skoval ale odkaz som nechal pri skrinke. Bola to nejaká žena, nič nevravela len si zobrala ten odkaz a odišla. Šiel som sa späť domov a ešte raz som si prezrel tie fotky a na jednej z nich som našiel vražednú zbraň, ktorú som odfotil ešte pred tým ako pána Janského, takže to nemohol byť on. Išiel som za komisárom a povedal som mu, že Janský je nevinný ,lebo tie fotky som fotil tesne za sebou a vražednú zbraň som odfotil niekoľko málo okamžikov pred tým, než som odfotil Janského, ale on ma len odbil. Dal som mu ten kameň, ktorý som našiel na povale domu a povedal, že to pošle na expertízu. Povedal som mu, že aby tu nešlo o niečo závažnejšie.
