Pozvánka♥ (príbeh na pokračovanie)

Pozvánka♥ (príbeh na pokračovanie)

Konečne sme sa dočkali toho krásneho obdobia, plného radosti, šťastia a pokoja. Keď všetky domy, vrátane toho vášho, ďaleko zasielajú vôňu z rôznych koláčov, zákuskov a iných maškŕt. Nejeden mládenec, či slečna, ktorá náhodne prejde popod vaše okno, sa slastne obzrie s chutnou predstavou a škŕkajúcim žalúdkom. Šťavnaté a chutné domáce koláče od našich milujúcich a láskavých starých mám, ktoré trochu tej lásky zakaždým primiešajú do lahodného cesta, to bude asi ich veľké tajomstvo, sa zakaždým zmestia aj do plného žalúdka…

Vysoké dievča s fialovou čapicou zakončenou chlpatým brmbolcom odložila hrubú knihu, ktorá ju okamžite zaujala, naspäť do regálu v kníhkupectve. S jemným úsmevom na perách sa jej v hlave začali víriť predstavy o tohtoročných Vianociach. Hľadela na obal hrubej knižky, z ktorej si len pred chvíľou čítala stručný obsah.

Pri pohľade na obrázok vítajúci čitateľa na obale zväzku strán, sa viditeľné iskričky dávno roztancovali v jej očarujúcich modrých očiach. Náznak šteklivého, príjemného pocitu, ktorý sa jej drzo vkrádal do srdca ju hrial každou minútou viac. Je to jasné! Tento rok budú dokonalé Vianoce.

Dvere sa prudko otvorili a vianočný zvonček oznámil predavačke príchod nového zákazníka. Na chvíľu hlasné cinkanie zobralo Beth pozornosť, no hneď ako zistila pôvod otravného zvuku, už znovu hľadela na obrázok šťastnej rodinky. Zhlboka sa nadýchla a už jej v hlave vírili rôzne predstavy o vianočných sviatkoch s jej rodinkou.

Veľký, krásny drevený stôl, ktorý sa prehýba pod množstvom jedla, ktoré navarila jej mama spolu s babkou, tetou Liv a staršou sestrou Ruth. Všetky tri generácie rodiny sa zvŕtajú týždeň pred Vianocami okolo sporákov a trúby, aby bolo jedla dostatok. Koláče od výmyslu sveta, slané, sladké, kyslé… Aj ten najväčší oddanec rôznym diétám, počas všetkých tristo-šesťdesiatych dní, sa vzdá týrania chuťových pohárikov a dopraje si všetky tie kalorické bomby. Veď kto by odolal všetkým tým dobrotám? Od skorého rána až po tmavý večer si navzájom pomáhajú a pečú zákusky rôznych druhov. Teta Liv je rozptyľovaná svojím manželom Markom, ktorý nikdy nevydrží, kým sa voňavé koláče dopečú a spoza jej chrbátu zdanlivo nenápadne uštipuje kúsky sladkého cesta. Celá kuchyňa je zakaždým špinavá od podlahy, až po plafón, no tá zábavy a smiech, ktorý zaznie počas príprav, nakoniec vykompenzuje ten neporiadok a stojí to za to. Zatiaľ čo sa dievčenský rod stará o vianočné maškrty, chlapi aj spolu s Beth, sa musia postarať o vianočnú výzdobu. Nikdy totiž nemala vlohy na varenie či pečenie. Hoci to asi každý očakáva, keďže je dievča, veľmi nerada, no nemôže ich očakávania naplniť. Ako sa to len hovorí…? Beth pripáli aj vodu.

Vyzdobovanie sa našťastie neberie na ľahkú váhu a hoci s frflaním, všetci ho zoberú ako dôležitú súčasť Vianoc.

Nálepky tvaru vločiek nalepí trojročný Tom, pomocou strýka Josha, ktorý ho zdvihne tak vysoko, až ľahko dočiahne aj na to najvyššie okno. Schody rázom zdobia vianočné reťaze červenej a zelenej farby. Vianočný veniec už visí na vchodových dverách a každému dokazuje, akú veľkú vianočnú náladu táto rodina má. Snehuliakov, malých sobíkov a hviezdy visiace z plafónu robia vianočnú atmosféru, až to skutočne hreje pri srdci. Keď už ženy a aj muži majú svoje povinnosti do poslednej bodky spravené, spoločne sa vrhnú na ozdobovanie toho najväčšieho stromčeka, aký svet videl. Hoci boli ozdobou poverení muži, hlavný symbol Vianoc ozdobuje rodinka spoločne. Malý Tom radostne behá okolo stromčeku, zatiaľ čo za sebou ťahá dlhokánsku chlpatú vianočnú ozdobu. Liv s Markom prídu ako poslední, celý zašpinení od múky aj masla, a naháňajú Toma, aby mu vlepili sladkú maslovo-múkovú pusu. Všetko je také krásne a radostné. Na problémy a starosti nikto ani len nepomyslí. Toto Beth brala ako dokonalé Vianoce.

„Prepáčte,” otvorila prudko oči a so zľaknutím si uvedomila, že opäť, vďaka zamysleniu, nebola v prítomnosti, „chcete si kúpiť túto knihu?” Sympatická mladá žena s elegantne upravenými vlasmi a pekným úsmevom hľadela na ňu s otázkou v očiach. Beth hodila očkom na jej oblečenie a všimla si menovku, ktorú tak úpenlivo hľadala. Odľahlo jej, keď sa presvedčila, že je zamestnankyňa tohto skromného, no napriek tomu veľmi útulného kníhkupectva. „Och, áno. Hneď mi padla do oka. Dúfam, že tento rok zažijem rovnako krásne Vianoce ako to opisuje tento spisovateľ,” kráčala spolu s predavačkou až k predajnému pultu opäť tak trošku zasnená. Ani sa nestihla nazdať už jej podávala s úsmevom novú knihu, ktorú Beth rýchlo zaplatila a po dlhom nákupnom dni sa konečne mohla vrátiť do teplého domova. „Ďakujem vám a veselé Vianoce!”, volala na predavačku, kým už so zabalenou knižkou v taške kráčala k východu. „Šťastné a veselé aj vám, slečna!”

Veľký zástup studených vločiek sa slobodne valil z hustých mrakov, ktoré svojou farbou pripomínali skôr čiernu noc ako snehové vankúše. Nebola vonku ešte ani päť minút a už mala celé vlasy posiate bielym závojom studenej nádhery. Slnko už dávno vyhnal z oblohy mesiac a víťazoslávne si trónil na oblohe, spod ktorej však bolo vidieť iba jeho obrysy. Kým si vykračovala vychutnávajúc pohľad na zahalené chodníky a domy, vôbec si nevšimla zľadovatený kúsok betónu. Chvíľka nepozornosti a už sa jej nohy šmýkali jedna radosť. V rýchlosti siahla po, do neba sa týčiacej, chladnej lampe, ktorá ju zachránila pred tvrdým a veľmi bolestivým pádom. Stála tam ako prikovaná a odmietala sa pohnúť pre strach, ktorý sa v nej usadil. Nechcela padnúť uprostred námestia, kde je hlava na hlave a nejeden známi človek. Zubami, nechtami sa tvrdohlavo držala studenej konštrukcie a pomalými krôčikmi sa dostávala do svojej pôvodnej vzpriamenej polohy. Z hlbokým nádychom a obrovskou úľavou si už znovu slobodne vykračovala. Neprešla ani chvíľa a už sa blížila k vchodovým dverám svojej bytovky. Skrehnutými rukami vopchala do vchodových dverí kľúč a opatrne odomkla zámku. Čo najrýchlejšie prešla k výťahu a stlačila gombík, ktorý jej ho privolal. Okamžite sa pohol a išiel naprieč úzkou šachtou, až priamo k nej. Po tichom pípnutí nastúpila a stlačila gombík označený číslom jej pochodia. Kým sa dostavila až na samý vrch, studené vločky z jej havranovo čiernych vlasov si pomaly stierala rukou. Keď jej výťah oznámil príchod do cieľa nebola na nej jediná vločka. Rýchlo sa presunula k vchodovým dverám jej bytu a už strkala druhý kľúč do zamknutej zámky. Hneď po otvorení dverí ju ovial horúci vzduch a zacítila príjemnú vôňu koláčov. Prešla do vnútra chodby a hneď si všimla niečo biele na zemi. S ťažkosťami sa po ňu zohla a prečítala si zlatý nápis, ktorý jej zasvietil do očí. „Pozvánka”.

Autor

dada

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár