Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm…asi áno. Nie, že by bola bezcitná alebo nepoznala lásku, len bola adaptabilná, až priveľmi. Viac ako ten posledný jej chýbala tá blízkosť, teplo, správa ráno nad ktorou, sa pousmeje, správa večer vďaka ktorej, zaspí, pocit, že nie je sama. Toho sa bála najviac, samoty. Bola ako jej tieň. Síce navonok veselá a spoločenská, pomerne známa a obľúbená, no vnútri málo pochopená, trocha zvláštna a temná. Veľmi temná. Takže temnotu a samotu zapĺňala alkoholom a počúvaním prázdnych rečí.
Zostava bola ako každý večer, pár známych v jednom starom dome, usadených pri drevenom stolíku v malinkej kuchyni. Teda až na neho. Ten bol nový. Na prvý pohľad jej bol veľmi nesympatický a jeho hulvátske vystupovanie s mačovským podtónom znášala s úsmevom len kvôli ostatným. Ako zvyčajne pila až priveľa čo bolo dôvodom prečo povedala áno keď sa jej tento nový opýtal či ju môže odprevadiť domov. Videla mu v očiach, že po nej túži. Po rokoch strávených s mužmi vedela v nich čítať. Každý niečím iný, no v každých očiach rovnaký živočíšny pud. Určite mala na viac než na kŕmenie sa týmito pohľadmi, no bavilo ju to, držalo pri živote. Ten pocit, že je chcená tu a teraz.
Veľmi dobre vedela ako cesta dopadne, teda veci s mužmi vždy dopadli ako chcela ona. Ak to bolo to najhoršie čo človek môže robiť, tak to robila najlepšie. Toto bol klasický vzorec lovu mačky na myš, akurát on si myslel, že je mačka no v skutočnosti bol len úbohá myška, ktorá s radosťou vbehla do pasce. Pasca bola pod tlmeným svetlom pouličnej lampy, ktorá odrážala v jeho zelených očiach neuhasiteľný hlad po jej perách.
Vrhol sa na ňu, stále mysliac, že on je predátorom. Ona si patrične užívala jeho jazyk vlniaci sa v jej ústach, keď zrazu prestal a opýtal sa či s ním pôjde na rande. Klasika, ktorá ju tak veľmi nudila. Po pár flirtoch a bozkoch sa vždy chceli stretnúť, hlbšie spoznať, videli sa pri oltári, ale toto nie je pre ňu a jej temné vnútro. Príliš sa bála si niekoho pustiť bližšie, bála sa prezradiť všetko čo ju ťaží, bála sa seba. Na tieto situácie mala pripravených niekoľko odpovedí ako slušne odmietnuť, preto ju samu zaskočilo keď sa počula povedať áno.
O pár dní sa mali stretnúť. Povedala si, že raz s ním pôjde a potom sa ho zbaví, ako už toľkých pred ním. Niekedy sa cítila ako siréna, o ktorých toľko čítala. Krásou a rečami všetkých omámila, no nakoniec ich stiahla dole do tmavých hlbín, zabila ich vnútro tým ‚že po nej stále prahli. A týchto vlastností si bola až priveľmi vedomá a vedela ako ich využiť v svoj prospech.
Písal jej, že sa po ňu o pár minút zastaví. Čakala na príjazdovej ceste honosného sídla jej rodičov. Ako prvé zhodnotila auto a jeho hodnotu, nemohla si pomôcť, podvedome to robila vždy. Nebola zlatokopka ani zaťažená na peniaze, no jej pridobre situovaný pôvod ju naučil automaticky vidieť všetko cez peniaze. So zmiešanými pocitmi si sebavedome sadla na miesto spolujazdca, otočila sa k nemu a prvý krát si ho poriadne obzrela. Vyzeral dosť podpriemerne, síce nikdy príliš nehodnotila zovňajšok, skôr jej bolo jedno s kým sa stretáva. Šlo len o kontakt a teplo.
Rande prebiehalo presne ako čakala, ničím ju neohúril, cítila sa dosť nepríjemne a nevedela sa dočkať konca. No na konci sa začal správať inak, ako pravý gentleman, so správnymi hodnotami a úžasným zmyslom pre humor. Očaril ju. Beznádejne sa zamilovala do jeho skrytej vezrie seba. Chcela ho.
