Pouličná lampa
Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm…asi áno. Nie, že by bola bezcitná alebo nepoznala lásku, len bola
Tento portál slúži na na prezentáciu seba samého, na online prezentáciu vašich tvorivých schopností, či autorských, alebo digitálnych, pod názvom Predaj svoj príbeh je myslené „Predaj samého seba„.
Čo u nás môžte?
Portál umožňuje jednotlivých autorov finančne podporiť.
Snažíme sa vytvoriť komunitu ľudí , ktorí radi píšu, radi čítajú, radi sa prezentujú, sú digitálne zruční a preto je tu možnosť sebarealizácie pre všetkých, vyžaduje sa len registrácia. Registrovaní užívatelia môžu spolu komunikovať, vytvárať skupiny, zdieľať zaujímavosti na časovej osi.
Zaregistruj sa a a ukáž, čo dokážeš.
Bola u kamaráta, zas a znova ďalší večer po ťažkom rozchode. Alebo nebol ťažký? Asi nie. Mala ho vôbec rada? Hm…asi áno. Nie, že by bola bezcitná alebo nepoznala lásku, len bola
Už si presne nespomína na dátum, ani na konkrétneho človeka či miesto keď si prvý krát uvedomila, že v tomto je trocha iná ako jej rovesníčky. Vždy bola trocha iná, trocha
Spoločne s Lolou sme sedeli na kopci nad Myjavou. Zahľadela som sa do diaľky a zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu. „Takže ťa včera opäť raz čakal? On si to nedá vysvetliť, že
„Je to veľká príležitosť.“ Zdôrazňovala Klára a nervózne sa pohojdávala na stoličke. Jej výraz tváre bol až príliš čitateľný. Čakala na moju odpoveď už vyše týždňa, ale ja som si
Odostrela si ťažké závesy zakrývajúce obrovské okno a výhľad na romantickú, jeseňou sfarbenú záhradu. Máš rada ten pohľad. Ešte stále zelená tráva je obsypaná okrom vymaľovanými opadanými listami. V strede je z roka
Biely plášť Môj život sa začal točiť okolo nemocníc a bufetovej stravy. Ráno som odchádzala s plným očakávaním a domov prichádzala unavená a ubolená ,všetko sa muselo diať a
„Isabella? Isabella!“ Akoby tam niekde v diaľke som počula slabulinký hlások, ktorý volá moje meno. Ale prečo? Veď predsa… „Prebuď sa! Láska prosím!“ Prudko som otvorila oči. Všetko bolo hmlisté
Život je nádherný a úžasný. Najlepší, najdrahší a najkrajší dar, aký si kedy mohol dostať…. No nie vždy je to lízať med. Niekedy nám skrížia cestu nepredvídateľné udalosti, ťažké
Zdravím ľudia. Tento článok, ktorý tu teraz píšem asi nebude príbeh, ale skutočnosť, ktorá sa týka možno väčšiny z vás. Možno, že o tom viete no možno, že nie. Týka
Existuje milión blogov a každý z nich sa snaží zostať viditeľný a aktívny, určite každý vlastník si chce pokryť aj svoje náklady, takže sú nastavené tak, aby zarábali. ale nie
,,Ona je… je… mŕ… mŕtva,“ sťažka zo seba vykoktala dievčina s ryšavými vlasmi. V momente ako si uvedomila, čo povedala stiahla svoju ruku za chrbát. ,,Mŕtva,“ zopakovala, ,,je mŕtva…“ Na svojej pehavej
Tmavohnedú schránku pred súkromným rodinným domom naplnila biela obálka. Staršia poštárka ju len pred malou chvíľou hodila do jej útrob. „Monika! Choď prosím ťa vybrať poštu!“, jej mama práve stála