Otázky a jasne nejasné odpovede – 22.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)

Otázky a jasne nejasné odpovede - 22.kapitola - Live with passion - (kniha na pokračovanie)
Tento príbeh je kapitola 22 z 24 v knihe LIVE WITH PASSION

V desiatej kapitole som spomenul, že sa riadim jedným heslom Áno je Áno, Nie je Nie a všetkom čo je medzi tým je lož. Neviem, či to bolo dostatočne pochopené a preto som sa rozhodol venovať nasledujúcu kapitolu ďalšej kategórii odpovedí a tou sú JASNE NEJASNÉ odpovede.

Prečo práve ja? Prečo práve ty? Prečo práve my a tu a teraz? Prečo sa zamotávame, keď sa môžeme odmotávať? Prečo si ľudia neveria? Prečo si ubližujú? Prečo sa hádajú? Prečo sa schádzajú, keď sa potom rozchádzajú? Ak sa rozídu, tak prečo vo väčšine prípadov v zlom? Prečo sa ľudia boja pravdy? Prečo odmietajú niektoré veci? Prečo sa ľudia milujú a zamilovávajú? Prečo samček dvorí samičke? Prečo píšem túto knihu? Prečo som odišiel žiť na ostrovy? Prečo?

Cítim sa ako malé dieťa, ktoré sa ustavične na niečo pýta. A aj napriek tomu, že sa pýta, nie vždy dostane na svoju otázku odpoveď. A tak sa pýta znova a znova a znova. Pri tebe som však prišiel na niečo čo ma ozaj zaujíma a doslova fascinuje. Jasne nejasné odpovede. Taká tá správna pauza pred odpoveďou, také to provokujúce, keď čakáš áno a neprichádza, ale neprichádza ani nie. Lebo nie, tak to je u teba proste definitívne. Ak povieš nie, tak to ozaj znamená nie. S áno je to už trošku zložitejšie. Ale ty máš proste výnimku. Ty máš tú výsadu V.I.P člena a čo je na tom najkrajšie, že u mňa v skupine V.I.P môže byť iba jeden jediný človek a tým človekom si práve ty. A opäť sme pri otázkach. A prečo práve ty? Čo na tebe vidím? Prečo ťa tak veľmi milujem? Poznám ťa vôbec? Dáva to celé nejaký zmysel? A pýtam sa prečo sa nato vlastne pýtam? Je to podstatné? Nie je náhodou podstatné práve to, že ja a ty, že práve my, že práve tu a práve teraz? A kedy ak nie teraz? A prečo nie ty? Mám sa nato vôbec pýtať? Keď už sa nám nie ani raz ani dvakrát stalo, že som sa niečo opýtal a odpoveď bola – A toto je čo za otázku? Naozaj si mám klásť otázky keď v konečnom dôsledku je na nich jasná aj keď vlastne jasne nejasná odpoveď a to len preto lebo odpovedáš ty a ty tak odpovedať proste môžeš lebo si to práve ty?

Pretože ak ti teraz položím pár otázok tak presne viem aká na nich bude odpoveď. Chceš to vidieť? Tak sa pozeraj, vlastne čítaj.

– Čo cítiš, keď ťa držím za ruku?
– Bezpečie
– Čo cítiš, keď počuješ môj hlas?
– Pokoj
– Čo cítiš, keď odpovedám za teba?
– Ako môžeš mať pravdu, odkiaľ to môžeš tak presne vedieť. Lebo ty to vieš.
– Čo cítiš, keď sa ti pozerám do očí?
– Že ak sa na mňa neprestaneš takto pozerať, tak …

Áno môžeme teraz začať o tom polemizovať či som nepoužil nejaký trik a, že tie otázky boli jednoduché. Možno boli a možno nie? Môžem položiť hocijakú otázku odpoveď naň bude z tvojej strany jasne nejasná. A to sa mi na tebe páči. Presne to je to, čo na tebe tak veľmi obdivujem. To, že dokážeš takýmto spôsobom vyvolávať vo mne pocit potreby rozmýšľať a nekonať len pudovo. To, že som si myslel, že ma už nič nedokáže prekvapiť a ty mi dokazuješ, že o prekvapenia, ale myslím prekvapenia v dobrom nie je núdza. To, že viem, že ak by si mohla tak ako nemôžeš nič by sa nezmenilo, odpovede by bolo rovnako jasne nejasné. Jediné čo by sa zmenilo by bol fakt, že by som sa už na nič nemusel pýtať. Snáď možno nato, čo si prosíš na raňajky, alebo čo budeme spolu robiť popoludní či večer alebo cez víkend. Lenže zatiaľ, do tej doby mi dovoľuješ jedno. Domyslieť si správnu odpoveď a pokým ostatných by už pri tebe prešla chuť vôbec sa niečo pýtať ja som v štádiu, že ma táto hra začína baviť lebo na jej konci nie je odpoveď, na jej konci stojíš ty. Usmiata a šťastná, že sa našiel niekto kto ťa dokáže čítať. Že je tu niekto, kto ti konečne rozumie a chápe ťa. Že je tu niekto kto ťa miluje takú aká si a nie takú aká by si mala či mohla byť. Niekto, kto ti dá všetko po čom túžiš. Niekto kto z tej hry na jasne nejasné odpovede urobí zábavu. Niekto, pri kom sa nenudíš, pri kom sa smeješ, pri kom nemáš pocit samoty a nepotrebnosti. Niekto koho…

Áno mal som dlhšiu pauzu v písaní, dôvody som ti povedal. Dnes už ale opäť viem, že prestať písať by v tomto prípade bola osudová chyba. A vieš prečo? Lebo by to už potom nebolo super. A všetko v čo som doteraz veril a stále verím, by stratilo zmysel aj tie tvoje krásne JASNÉ NEJASNÉ ODPOVEDE.

PODPORIŤ AUTORA

[add_to_cart id=”” sku=”P003″]

Navigácia v knihe<< Chilli in chocolate – 21.kapitola – Live with passion – (kniha na pokračovanie)Tak blízko a predsa ďaleko – 23.kapitola Live with passion – (kniha na pokračovanie) >>
Autor

Jozefo

Posledné Príbehy AutoraKategórie AutoraAutorové ZnačkyNajnovšie komentáreKnihy Autori

Pridajte Komentár