Neistota …..
….Naše, mobily horeli nielen písaním správ ale túžbou sa vidieť a počuť, každé slovo každý riadok bol o opatrnosti. Po našom prvom stretnutí sa naše ,,JA,, začali osmeľovať a ja som cítila že je to fajn začali prvé koketné slová v plnej paráde. Cítila som ,že mi je s ním viac ako dobré ,je mi s ním užasne. Určite to každá poznáme v brušku mravčeky ,,hlas máme zrazu iný a úsmev na tvári od rána do večera.
Asi som sa zaľúbila si vravím ,,znova a zrazu v hlave plno myšlienok ,obáv ,čo keď sa potknem ako predtým , veľa otázok ale žiadna odpoveď ,možno som nechcela ani žiadnu odpoveď počuť a preto som sa dala do kľudu . A s plným očakávaním som čakala kedy mi navrhne stretnutie a poviem Vám dlho som nečakala prišlo skôr ako som sa stihla otočiť na opätku. Bolo nám krásne, šťastná a aj napriek tomu ,že som sa dvakrát popálila som si hovorila už budem opatrná…figu ružové okuliare zahrali bravúrnu rolu…
…. Po skoro každodenných ako píšem stretnutiach prišiel už aj čas pozvať ho na kávu domov ,, hniezdočko lásky,, tak sme tomu hovorili boli sme len ja a on každú voľnú chvíľku každý voľný čas sme trávili spolu a bolo to krásne. Až jeden deň moja láska mi šepol za pár týždňov odchádzam ,,prosím,, kam? kde? prečo? a zo mňa sa spustili všetky pádové otázky vo mne nastal chaos to nemôže byť pravda na jazyk sa mi tískali slova flirt? čo to bolo pre teba ?
Ale zo mňa nevyšla ani hláska moje oči sčerveneli a hlas sa mi triasol videl co to so mnou urobilo , mrzelo ho to a začal mi kúskovať informácie, že už ako ma stretol vedel že odchádza , ale ja som ho už nepočúvala čo mi hovorí moje myšlienky už boli úplne niekde inde ,,a vnútorne otázky prečo zas ja,, veď ja nič iné nechcem len byť šťastná.
….Ten deň prišiel a moja láska odišla ,,smútok, slzy , prázdno , žiaľ…….Nemohla som si dovoliť byť mimo reality moja dcéra ma potrebovala, viac ako inokedy a tak som musela byť stále v pohybe , pracovala som viac ako treba . Ostali sme v kontakte len cez písmena tak ako na začiatku ja som mu písala ako trávim dni a on mne na oplátku písal ako mu chýbam , ako má ľúbi že mám vydržať ,mala som pocit že ani tá diaľka neprekáža našej láske.
….Ako nám hodiny a dni utekali písaním som mu jedného dňa napísala dnes mám prehliadku bežná záležitosť ,,fajn daj vedieť ako to dopadlo ….nóóó dopadlo to zle bežná rutina sa premenila na nočnú moru lekár mi dáva nález do ruky a oboznamuje ma s mojou diagnózou podozrenie nádorového ochorenia …fuuuu oblial ma pot ,nohy sa mi podlomili…Vyšla som z ordinácie a prvé čo bolo som napísala svojej láske ale neodoslala nemohla som ešte nie , počkám si na odborný nález….Poobede mi napísal ako si dopadla ?
Všetko okej? vyhýbala som sa odpovediam lenže vedel poznal ma, že niečo mu tajím moje písanie zrazu bolo iné odmerané.
Lekár potvrdil moju diagnózu na sto percent a môj svet sa zrútil ,,pane bože čo teraz ? sama s dieťaťom ,všetky zúfalé a negatívne odpovede sa mi zrazu tlačili na jazyk ,,strach, panika, plač, zúfalstvo,,
,,,,,A začal kolotoč vyšetrení , stresu a neistoty,,,,,,
…Prišla som domov urobila si kávu ,zobrala mobil a premýšľam ako to napísať mojej láske že sa niečo deje ,,, Začala som písať opatrne tým že pár dní bol on v nejakom strese a v napätí . Na každé moje slovo reagoval prísne ,nič mi neodpustil, všetko ho privádzalo do zúrivosti . Aj napriek tomu som sa odhodlala a napísala nech to dopadne už ako chce . Ako som tušila prišla odmlka na jeden celý deň ani dobré ráno ani dobrú noc. Vedela som že to čo som napísala asi nechcel počuť a začne sa strániť. Lenže ja som sa mýlila ………