Ďalší deň je za dverami. Pomyslel som si, keď som ráno otvoril oči. Sadol som si a pozrel na hodinky. 5:30. Asi si zabehnem do parku. Ako som si zaumienil tak som aj urobil. Obliekol som si tričko, bundu, trištvrťáky a obul adidasi, ktoré mám tak rád. Do parku to bolo rovných 2 a pol kilometra. Keď som dobehol ku bráne, poobzeral som sa. Našiel vhodné miesto pre cvičenie. Tak teda som išiel a cvičil. Najprv si som porozťahoval svaly a kosti aby som nedostal pruh alebo kŕč. Potom som sa pustil do posilovania rúk. Kliky, klasické, angličáky s potleskom. Potom na nohy, klasické drepi a drepi na jednej nohe. Tie su najnámahavelšie. Treba mať rovnováhu a silu vo stehne. Potom na trup. Pokračoval som v cvičení úderov a kopov. Marko sok milovník bojovích umení. Sám ovládam 3 štýly.
„Ako napreduje Katherina?” ozvalo sa zpoza mňa. Bez toho aby som sa otočil alebo prestal vo cvičení, odpovedal som:
„Nijako. Začnem na jej 16 narodeniny.”
„Dúfam že vieš čo máš robiť.”
„Viem to až veľmi dobre Connor. A ty si na poslíčka až veľmi dovoľuješ. Nemyslýš?” opýtal som sa tak trochu drzo.
„Len ti pripomínam že majster je netrpezlyví.”
„Ešte raz ti to Connor pripomeniem. Si len posol.”
S výstrahou som povedal Connorovi že si myslím opak. Connor sa len usmial a zmyzol tak ako sa objavil.
Ak sa čo i len na Katy zle pozrie, zlomým mu asi ruku. Pomyslel som si keď som sa vracal. Stihol som akurát raňajky. Sadol si do kuchyne a ani som nemusel dlho čakať, a už ku mne kráčala Katy. „Ahoj láska.” vrhla sa mi okolo krku Kartherine a pobozkala ma. „Dobré ráno miláčik.” povedal som a bozk jej opätoval.
„Čo je dnes na raňajky?” pýtal som sa.
„Dnes na raňajky je krupica!”
Skríkla s radosťou a pibavením v hlase.
„Tak teda dobre.”
Povedal som, chytil Katherine okolo pliec, a išly sme spolu na raňajky. Lámalo mi srdce že jej klamem. Často krát sa ma pýtala, či neviem niečo o jej rodičoch. Nemohol som jej zatiaľ povedať pravdu. A nemohol som ani povedať že som syn majsra klanu. A že vôbec niečo ako klany bojovníkov existujú. Ale ten čas sa blížil.