Dokiaľ nás smrť nerozdelí
boli sme svoji pred Bohom aj na papieri
vraveli sme si spoločné áno
až kým neprišlo to hrozné ráno
A ty na kabáte našla si jej blond vlasy
a na golieri trochu iný rúž
V to ráno už nebol som tvoj muž …
Dokiaľ nás smrť nerozdelí
v šťastí i nešťastí, v bohatstve, v chudobe, v zdraví aj chorobe
vraj kto prvý umrie ten druhý bude plakať mu na hrobe
alkohol, milenky a iné excesy
život ma odrazu ťahal za pačesy
A pritom sa stala len malá chyba
stačilo sa opýtať čo mi vlastne chýba …
Dokiaľ nás smrť nerozdelí
trvalo to veľmi krátko
tak dopadne to stále
keď vo vnútri kaz
a na vrchu pozlátko ….
PODPORIŤ AUTORA
[add_to_cart id=““ sku=“P003″]
