Prestala som teda chodiť na návštevy a telefonovala som čoraz menej. Prišlo mi to už trochu aj zbytočné. Chcel byť sám, tak nech je sám.
Začala som ešte viac času tráviť v práci ,no myšlienky na manžela sa mi občas pred spaním vkrádali do hlavy.
,,Čo asi teraz robí? Prečo sa vlastne odmlčal?“
Bola sobota a ja som začala s upratovaním. Konečne som mala voľno. Ešte som len vytiahla vysávač zo skrine, keď mi zazvonil telefón. Volala mi najstaršia dcéra.
,,Mami, s otcom je zle. Bola som ho pozrieť s manželom a nechcel,aby sme šli dnu. Videli sme ho len medzi dverami a vyzerá strašne vychudnutý a mal taký čudný pohľad. Bojíme sa o neho. Teba možno dnu pustí. Prosím,choď za ním.“
Hoci som už bola rozhodnutá,že sa s ním už vídať nebudem,predsa len som mala o neho strach. A čo ak je vážne chorý, alebo sa mu niečo zlé prihodilo? Alebo len zase začal piť..
Potrebovala som to zistiť , musela som to skrátka vedieť,inak som sa v živote pohnúť nevedela. Pokiaľ mi budú po rozume behať tie myšlienky o ňom, nebudem mať pokoj .
Hoci ho dcéra opísala po poslednej návšteve,ale taký obraz som ani len vo sne nečakala. Do bytu som sa dostala, pretože zabudol dať retiazku na dvere. Potichu som vošla dnu a našla ho spať v obývačke na gauči. Na stolíku nedopitá fľaša vodky. A jeden pohárik. A na gauči ležal na kosť vychudnutý manžel.
Na neporiadok som sa už nepozerala,pozerala som už len na to,čo ostalo z muža, ktorý sa mi kedysi zdal najkrajší na svete. Bol to strašne smutný pohľad.
Dvakrát som mu dala šancu a on ju aj ten druhý krát takto zahodil.Ako keby som,vlastne sme, pre neho nič neznamenali. Bolo načase si priznať,že nie každému sa dá pomôcť a nie každý tú pomoc prijať chce.
Sedela som tam ešte asi pol hodinu a pozerala sa so slzami v očiach na svojom manžela. Už žiadne myšlienky,už len slzy. Ako hlboko dokáže človek padnúť,keď jeho najlepším priateľom sa stane alkohol. Vzdá sa kvôli nemu rodiny, práce, koníčkov. Ostane už iba on a alkohol.
Potichu som vyšla z bytu,ani nebude vedieť,že som tam bola. A tak je aj dobre. Aj takto vie totiž skončiť láska.
A čo napísať na záver? Každý človek má svoju hodnotu,či žena,či muž. Nenechajme si ju nikým pošliapať. Naučme sa dať na prvé miesto a potom sa tak ľudia k nám aj budú správať.
