Dokážeš všetko čo chceš. 2 časť
Posledný deň praxe. Konečne. Mala som pocit, akoby som si odpykávala trest. Keď niekto navrhol, že by sme to mali osláviť na diskotéke, chcela som sa len zasmiať. Ale všetci sa na mňa pozreli. A Marek? Usmieval sa tým svojím úsmevom, ktorý mi liezol na nervy.
„Netrhaj kolektív,“ zahlásil niekto.
Fajn. Falošné úsmevy, lacné víno, pár tancov a zmiznem. S Jarom som si dohodla stretnutie na stanici. To bol môj plán. Ale ešte predtým som stála pred klubom a rozmýšľala, či sa neotočím. Niekto ma chytil za pás. Nemusela som sa otáčať, aby som vedela, kto to je. Jeho tuzexová voňavka ma ovalila ako facka.
Nech to na mňa ani neskúša.
V klube bolo dusno, prepotené telá sa tlačili na parkete. Náš stôl – dve baby, sedem chalanov. Víno tieklo, reči o praxi sa ťahali. Keby majsterka vedela, čo sme s tými receptami robili, chytil by ju infarkt.
„Nejdeš si zatancovať?“ oslovil ma chalan od vedľajšieho stola.
Nestihla som odpovedať. Marek ma schmatol za ruku. „Nie, ona ide tancovať so mnou.“
Taká drzosť. Vytrhla som sa mu a odišla s tým druhým. Ale cítila som na chrbte jeho pohľad. Prepálil by mi ním dieru, keby mohol.
Na parkete bolo horúco. Pot, dym, chaos. Niekto do mňa vrazil. Nie… nie vrazil. Odhodil ma. Letela som. Dopadla tvrdo, niekam pod stôl.
Ešte som na chvíľu vnímala hlasy. Potom len tma.
Keď som otvorila oči, niesli ma na nosidlách. V hlave mi dunelo. Tvár som mala lepkavú. Smrdelo to ako krv.
