“Matky a deti majú absolútne samostatnú kategóriu. Niet silnejšieho puta na celom svete. Niet inej lásky, tak okamžitej a odpúšťajúcej.”
…Ktorá z nás, keď mala prvého alebo druhého vážneho frajera, nepočula od dospelých vetu – Len si nepokazte život!? Všetky sme ju počuli a mnohé počujeme samy seba, ako ju hovoríme svojím dcéram….Paradoxne, v tej vete ide o dieťa. O niečo, čo je pre každú ženu prirodzene.
…Mirka vie presne, kedy otehotnela tesne pred Vianocami a keď sa jej v januári začali zväčšovať prsia a cítila sa zvláštne, gynekológ jej podozrenie potvrdil. V marci sa ako šestnásťročná vydala a v septembri porodila svojho prvého syna.
…Pamätá si, že svoje tehotenstvo považovala, ako priepustku do dospelosti, tešila sa, že sa vydá, že bude s manželom stále, lebo ho veľmi ľúbila a nemohli spolu bývať. Nijako viac nerozmýšľala, tešila sa.
…On bol vystrašený ale stál pri nej. Viac ju nezaujímalo. Reakcie okolia neriešila, bola veľmi zaľúbená, nevidela v tehotenstve žiaden problém. Na rozdiel jej mamy, ktorá bola v šoku, plakala, že dieťa bude mať dieťa, ale v žiadnom prípade nechcela počuť o prerušení tehotenstva, bola pripravená pomôcť.
..Postarala sa o školu a všetky povinnosti, ktoré pre Mirku boli úplne momentálne ukradnuté jedným slovom šum a fuk. Jej rodičia boli v tom čase rozvedení, otec to niesol horšie, nebol schopný akceptovať, že sa niečo také stalo a neprišiel ani na svadbu.
..Tehotenstvo bolo bezproblémové, keby na sebe nenosila 30 kíl navyše, ani nevedela, že čaká bábätko. To isté platilo aj o pôrode, lekárka ju pochválila, že pekne spolupracuje a náš prvorodený syn sa narodil hladko a bez komplikácii. No a keďže v rodine bolo veľa bábätiek, o ktoré pomáhala sa starať, nijako ju neprekvapilo ani prebaľovanie, ani obliekanie, ani kŕmenie. Sama mama, ktorá pomáhala , skonštatovala, že úlohy matky sa zhostila na jednotku a bola pyšná na ňu.
…Ženy sú silné tvory od prírody, zvládnu čo život prinesie, jedine čo nevadia úplne ovplyvniť, je vzťah s otcom dieťaťa. Mirkin vzťah sa menil postupne. Keď sa jej manžel vráti po povinnej vojenskej službe domov, nejavil o syna žiaden záujem, vtedy sa niečo v nej zlomilo. Prišlo sklamanie a prebdené a preplakané noci. Zrazu priepustka medzi dospelými bolela. Začalo jej dochádzať, že na všetko je a bude aj sama, že podporu partnera nemá, že láska aj jej láska pomaly vyprcháva. Po roku sa im narodila dcéra a Mirka s manželom sa rozišli.
..Aj keď to nebola pre ňu prechádzka ružovou záhradou, nemenila by. Bola vďačná za svoje, krásne a zdravé deti. Vždy bola tou dobrou mamou, ktoré svoje deti milovala tak isto, ako ženy v zrelom veku a preto netreba súdiť dievčatá, ktoré otehotneli v mladom veku. Nie je to nič, čo by sa nedalo zvládnuť a nič odsúdeniahodné.
Sme tu nato, aby sme ich zahrnuli láskou a spolu s nimi žili najkrajšie, ako vieme.
