Bolo ich asi dvadsať. Zastavili na konci lesa. Všetci boli oblečený podobne ako ja. Čierne kožené nohavice, červené tričko a koženka. Síce boli asi šesťdesiat metrov od nás, videla som že nemajú priateľské výrazy. Pocítila som oheň. Nie môj. Ten cítim stále. Cítila som...

Na ďalší deň ráno mi išiel Nick do mesta kúpiť nejaké jednoduché oblečenie. Dočasné riešenie, kým si nepôjdem kúpiť nejaké sama. To sme išli poobede. Aby ma pre istotu nikto nespoznal, dal mi Nick jeho slnečné okuliare A šiltovku....

Vyšla som na svetlo a zdvihla som k Nickovi hlavu. Šok na jeho tvári sa ani nedal opísať no ten trval iba pár sekúnd. Potom prevrátil očami a rozhodil rukami. ,,No hej! Samozrejme! Ako inak! Ty mi ani po smrti nedáš pokoj?! Teda...