

Vrelá odplata… (4.)
„Isabella? Isabella!“ Akoby tam niekde v diaľke som počula slabulinký hlások, ktorý volá moje meno. Ale prečo? Veď predsa… „Prebuď sa! Láska prosím!“ Prudko som
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
„Isabella? Isabella!“ Akoby tam niekde v diaľke som počula slabulinký hlások, ktorý volá moje meno. Ale prečo? Veď predsa… „Prebuď sa! Láska prosím!“ Prudko som
Mňa tá bolesť zožiera z vnútra. Pomaly ma vypaľuje. Bunku po bunke. Mám pocit, že namiesto bijúceho srdca mám len obrovskú dieru, ktorú nikto nikdy
Bum, bum. Už tu predsa ležím tak dlho a ten otravný zvuk mi stále znie v ušiach. Nemalo by to už dávno prestať? Si tak
Tik-tak. Nepríjemné ticho prerušoval hlasný tikot hodín. Okrem ručičky obiehajúcej kruh a môjho uboleného srdca, ktoré bubnovalo o hrudný kôš, v celej miestnosti bolo mŕtve
Láska. Ten najúžasnejší pocit aký človek môže vo svojom hlbokom vnútri pociťovať. To neopísateľné blaho a hrejivý pocit, ktorý sa vám telom rozplýva je to
Dievča a chlapec leteli rýchlosťou cez 100 km/h na motorke. Dievča: Spomaľ. Bojím sa. Chlapec: Prečo, veď je to zábava. Dievča: Nie to nie je.
Volám sa Mariana. Môj život bol celkom pekný, bola som úplne obyčajne dievča chodila som na zábavy do spoločnosti do práce. Našla som si manžela
Od času kedy sme sa naposledy videli, od času kedy som sa naposledy pozrel do jej hnedých očí, ubehlo už pár mesiacov. Pamätám si každý
Tancuješ v ohni celá bez seba horúca krv tvoja vlní sa v rytme plameňa … Tancuješ v ohni prežívaš farboslepotu všade len červená a mokrá