

Návšteva (psychopat 9)
Hodnú chvíľu sme na seba mlčky hľadeli a po chvíľke ticha sa konečne odhodlala prehovoriť. „Vieš Lucia“, začala nesmelo s pohľadom zapichnutým do zeme, no
Na poskytovanie tých najlepších skúseností používame technológie, ako sú súbory cookie na ukladanie a/alebo prístup k informáciám o zariadení. Súhlas s týmito technológiami nám umožní spracovávať údaje, ako je správanie pri prehliadaní alebo jedinečné ID na tejto stránke. Nesúhlas alebo odvolanie súhlasu môže nepriaznivo ovplyvniť určité vlastnosti a funkcie.
Hodnú chvíľu sme na seba mlčky hľadeli a po chvíľke ticha sa konečne odhodlala prehovoriť. „Vieš Lucia“, začala nesmelo s pohľadom zapichnutým do zeme, no
Darček, ktorý mi bol darovaný zďaleka nebol v tomto dome jediný. Miestnosť osvetľovalo len chabé svetlo, no toto sa nedalo prehliadnuť. Police boli preplnené rôznymi
Čím som si toto zaslúžila? Snažím sa byť dobrý človek, neubližovať ľuďom. Ach toto uvažovanie je zbytočné, nepomôže. Som tu ešte len druhý deň, no
„Hana!!“, zobudila som sa na hlasný krik. Otvorila som oči a zastonala od bolesti, ktorá mi vystreľovala do krku, kvôli nepohodlnej polohe spánku. „Prines Lucii
Husté čierne vlasy si sťažka prehrabla roztrasenou rukou. Z očí jej neprestajne tiekli vodopády sĺz, ktoré zmáčali jej obľúbené letné šaty. Aj keď kalendár ukazoval práve
Skús sa na neho pozrieť inými očami… môže to byť milý, slušný a dobrý človek. Neustále si to musím opakovať v hlave, aby som bola
„Čau Luci, poď si rozbaliť darček!“, kričala na mňa nadšená mama z obývačky. Hneď som zabudla na zvláštneho učiteľa a s očakávaním som vstúpila do
Nieže by mňa príchod nového, mladého učiteľa nezaujímal..Len som sa snažila moc to neprežívať, aby som nebola z neho potom sklamaná. Áno, viem som moc
Do smutného rána ma zobudilo pravidelné kvapkanie dažďa na parapetu okna. Rozospatým očkom som hodila po budíku na nočnom stolíku vedľa mojej pohodlnej, manželskej posteli,