• Profilová fotka užívateľa Máňuška

    Máňuška

    pred 3 roky, 3 mesiace

    Dvaja

    Každý pohár má svoje dno a ten môj už pretiekol. Dostal na výber- ona alebo ja! Ta kde to takto ide, ako si to on predstavuje! Sedieť na dvoch stoličkách sa nedá. Odo mňa žiada bezvýhradnú lojalitu a on sa v kuse len vyhovára. Vraj sa to nedá…nejde to tak rýchlo…veď ma cháp, boli sme spolu sedem rokov, nemôžem ju predsa len tak vyhodiť na ulicu…a bla bla bla dookola. Nič iné nepočúvam, len že ho nechápem alebo skôr nechcem chápať a myslím len na seba.
    Keď sa ho opýtam, či má niečo nové a ako postúpil, seňor Plačko vždy len plecom mykne:-
    „ Čo asi? Však sa pýtaš to isté každý deň dookola!“
    „Áno, pýtam sa, nechcem hrať druhé husle a ty si budeš užívať na dvoch frontoch! Si myslíš, že je to príjemné? Vedieť, že prídeš domov KU NEJ, nie ku mne, ale KU NEJ?“
    „ Stále omieľaš to isté,“- najedoval sa. „ Vravím ti , že my už spolu len bývame, ale každý má svoje. Iba kuchyňu máme spoločnú!“
    „ Ako, vieš, môžem a nemusím ti to veriť,“- pozrela som na neho,-„ja som tam nebola, nevoláš ma k sebe. Vždy sa stretneme len von alebo u nás. Keby to bolo ako vravíš, tak predsa máš svoju izbu, kde by sme mohli byť spolu, či sa mýlim?“
    Seňor Plačko pozeral do zeme. Odrazu stratil reč. Nechcel si ani za nič priznať, že má pravdu. S Monikou sa rozišiel pred tromi rokmi. Presne v ten deň stretol na pošte ju. Očarili ju jej dlhé havranie vlasy, detská tvár, čierne oči a malinové pery. Bola ako zjavenie. Ráno bol neskutočne nazlostený, keď po príchode z nočnej, našiel Moniku v ich posteli s jej kolegom. Roman stihol vyskočiť cez balkón na prvom poschodí. Jeho vrchné prádlo letelo o chvíľu za ním.
    Najprv chcel aj Ju vyhodiť za ním, kázal jej zbaliť si veci a vypadnúť. Lenže sa mu jej uľútostilo. Nemala kam odísť. Bývali spolu, odkedy sem prišla pracovať. Za celý čas vôbec neriešili, že by sa mali rozísť, teda ani náhradné bývanie pre ňu. Pravdou bolo, že vlastne už dlhšie bývali viac menej ako „Kamaráti s výhodami“. Ani jej to nemal veľmi za zlé, že si našla chlapa. Nahnevalo ho len to, že ich našiel vo svojom byte a vo svojej posteli.
    S Tamkou mu bolo fajn. Chodili spolu venčiť psa, sem tam zašli na kávu, raz alebo dvakrát zavítal ku nim on…a, čo bolo hlavné, spočiatku nič nevyžadovala. Žiadne podmienky nedávala. Monika ostala bývať u neho naďalej ako „podnájomníčka“. Sem tam si pozreli spolu film v telke, kuchyňu mali spoločnú, takže varili raz jeden raz druhý. V podstate sa nič nezmenilo. Lenže teraz si Tami začala klásť podmienky. V podstate na to mala právo. Oficiálne spolu boli už dva roky a on sa nevedel rozhodnúť…
    „Halóóó, seňor Plačko, doma ste? Tu rádiostanica Miazga, MZPRX hlás sa,“- štuchla som do neho, keď som sa nedočkala odpovede. „Ja stále čakám. Prečo neodpovieš? Pretože vieš, že mám pravdu. Jednoducho ti to takto vyhovuje. Ona ti navarí, robí ti spoločnosť, hreje ti posteľ a so mnou sa len občas chodíš poprechádzať. A nemusíš odpovedať. Kto mlčí, ten svedčí. Podľa mňa ani to nemáš v pláne riešiť. Viem, máš u nej to čo u mňa nie- sex. Dlho som nad tým uvažovala, či by som sa mala odhodlať. Možno by som to aj urobila, ale stále by som mala pocit, že vám zavadziam, a že ku mne chodíš len ako ku druhej. Čo v podstate aj som.“
    „Hovoríš hlúposti,“- zahundral. Ale veľmi jej jej slová nevyvracal. „Je mi s tebou fajn. Si milá, krásna, múdra, úplne iná ako ona. Ešte aj tá tvoja tvrdohlavosť ma vzrušuje.“
    „ Skôr by som povedala, že moje odmietanie. Keby že sa podvolím, možno už by to bolo celkom iné.“
    „Táreš hlúposti,“- zopakoval a tváril sa urazene. „Mne predsa vždy šlo viac o teba ako o sex. Aj keď to k vzťahu patrí.“
    „ K vzťahu?“ – spýtavo som zdvihla oči k nemu. „Toto ty nazývaš vzťah? Prídeš, keď sa ti chce, narýchlo sa stretneme, lebo nemôžeš byť dlho von- vari tridsať ročný chlap má večierku? Či ti v tom niečo alebo niekto bráni? Ideme vyvenčiť psa, cestou sa stavíme niekde na kávu alebo malinovku, odprevadíš ma domov, dáš mi pusu a hajde domov. Na ďalší deň znova a znova a dookola. Takže, prepáč, ale aj moja trpezlivosť má hranice. Poviem ti to takto. Máš na výber- buď odíde Monika alebo sme skončili my. Začínam mať toho dosť. Apropo, nikde nemám istotu, že spolu nespávate.“
    Pozeral na mňa so slzami v očiach. Teraz ešte viac ako inokedy pripomínal seňora Plačka. Ale neustúpila som. Bolo mi ho síce trochu aj ľúto. Predsa len sa poznáme nejaký ten týždeň. Ale práve preto, nemôžem to nechať tak. Stále mi omieľa ako ma miluje a že chce byť len a len so mnou, ale nerobí preto nič, aby zmenil situáciu. Koniec koncov, čo mňa je do nej, že nemá kde bývať? Predsa pracuje na daňovom úrade, iste nezarába malé peniaze, takže na byt si mohla našetriť už dávno. „Dám ti mesiac čas. Stretávať sa môžeme aj naďalej, ale nič viac. Pokiaľ nedoriešiš bývalý vzťah. Netvrdím, že chcem sa k tebe nasťahovať ja miesto nej, ale nehnevaj sa, toto je už na hlavu. Takže máš na výber- ja či ona?“
    Otočil sa a so slzami v očiach pomaly odchádzal. Vzďaľoval sa odo mňa. Bolo mi ťažko a zároveň som si uvedomila, že raz som to povedať musela. Veľmi s ním chcem byť, ale teraz už záleží len na jeho rozhodnutí. Ja sa zatiaľ budem venovať Lilli a škole a uvidím, ako sa to všetko vyvinie.

    Venované našej Tami, ktorej sa jazyk nezastaví. Úžasnej babe z PSLG.

Stav účtu 0,00 € / eur

Media

Priatelia

Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok
Profilový obrázok

Skupiny

Group logo of Ženy ženám
Ženy ženám
Súkromná skupina